Tak napríklad, moji známi majú syna, ktorý je prvák na základke. Rodičia sú vzorní, vymýšľajú mu kadejaké programy, pomáhajú mu s učením, venujú sa mu. Po istom čase prišli na to, že ich syn chodí do triedy s chlapcom, synom jedného ich známeho. Predpokladali, že tak ako rodičia spolu dobre vychádzajú, budú aj ich deti.
,,Tak čo, Edmund, počuli sme, že chodíš s Adamkom XYZ do triedy. A čo, ste kamaráti?“ opýtali sa tí moji známi svojho syna.
,,Hm.. ani nie... je to k***t.“ odpovedal pohotovo prváčik.
Moja druhá známa, má syna, ktorý chodí do škôlky. Má tuším 4 roky, taký malý špunt. Ako šli raz domov zo škôlky, zakopol Radko a vygrúlil sa na zem. Ešte pred veľkým plačom stihol vytrúsiť :,,Au do r**i.“ No, zdá sa, že deti vedia vyjadriť bolesť aj inými slovami.
Deti sú ako špongia. Všetko nasajú. Keď boli môj brat a sestra malí, chodili sa hrávať na pieskovisko a ja ako staršia sestra som ich musela strážiť. Nechcem byť moralista, ale deti mali slovník obohatený dosť neobvyklými slovami.
Na pieskovisku sú 2 skupiny detí. Tie, ktoré svoje formičky ochotne požičiavajú a tie, ktoré ich nepožičajú, ale radi si požičajú aj od iných. Môj brat bol ako dieťa dobráčisko. Deti si požičiavali kadečo, častokrát to ani nevrátili. Raz sa na pieskovisku objavil chlapec, ktorý dal jasne najavo, že všetky hračky sú jeho. Aj tie, čo nie sú. A keď mu môj brat nechcel dať „tatrovku“, bolo mu adresované oslovenie „ty malý z**d“. Po oslovení matky, či vie, ako rozpráva jej synátor, zahasila cigaretu o obrubník, a povedala, že „žiadna 15-ročná ´p*nda´ ju nebude poučovať“. Tak, aspoň vidno, že deti nasávajú čiastočne vo vlastnej kúpeľni.
Je mnoho iných prípadov, kedy deti použijú slová, ktoré ste ich určite Vy nenaučili. Tak ako syn mojej známej. Hral sa v izbe a potichu si mrmlal slová. Keď prišla Klára bližšie, vyrozumela čosi ako :,,K***t, p**a u holiča..“ Vraj to spolužiak Jakub púšťal cez prestávku v škole z mobilu. Ohromná frajerina.
Občas sa pritrafí J
