Asi každý, kto býva v paneláku má za susedu/suseda niekoho, koho primárnou povinnosťou je byť 24 hodín v strehu a sledovať všetko spoza záclony, prípadne vyjsť pred dvere, so zámienkou narovnania rohožky.
Ja poznám jednu pani(dajme jej krycí názov Pani Mizéria), ktorej doménou je nielen sledovať život druhých spoza záclony, prípadne robiť neplatenú a hlavne nikým nevolanú poradkyňu na balkóne, ale hlavne zastávať post kontrolóra. Nejedná sa o klasickú kontrolu utierania nôh do rohožiek na prízemí alebo, či sa umyli schody v daný deň- to je predsa samozrejmosť, bez toho sa predsa ani nedá žiť. Ide skôr o to, že jej povinnosťou je preberať poštu ostatných nájomníkov.
Ako som sa raz vracala domov, pristihla som pani Mizériu, ako sa snaží prstami vytiahnuť akýsi papierik zo schránky, ktorá mimochodom nepatrila jej. Neodradil ju ani fakt, že bola pristihnutá a zaujato sa špárala ďalej. Asi o 15 minút som sa vracala po schodoch dole aj s kľúčikom, vybrať si svoju poštu dúfajúc, že pani Mizéria nestihla prekutrať aj moju schránku, avšak neskoro. Už na treťom schode som sa dozvedela, že moje náušnice sú na pošte a že tam svieti aj žltá obálka z plynárne.
„Ve dvou to táhne lépe“ hovorí moja babička. Tak asi týmto heslom sa riadi aj Pani Mizéria, ktorá má pomocnú silu v podobe dlhoročnej priateľky pod krycím menom Pani Eržébet. Spolu sledujú rušný život ulice zo svojich tichých príbytkov a potom to všetko spolu rozoberajú pri kávičke- kto zle povešal prádlo, ako chodí „Hanča z piateho“ v teplákoch do obchodu alebo koho deti „kvičali“ pod oknom. Veruže, takéto veci ony rozoberajú. Pani Eržébet býva na prízemí. A potreba klebetiť je častokrát silnejšia a rýchlejšia, ako pud opatrnosti a zabudnú zavrieť okno. Tak sa občas stane, že tajomné klebety prestanú byť tajomnými a naberú obraz klebiet typických.
Jednou z obľúbených činností Pani Mizérie je zveličovanie a dramatizovanie deja. Raz sa stalo, že pes nášho suseda pobehoval po dvore. Malý pes, ktorý by neublížil ani muche. Je tučný a lenivý, čo i len zabrechať. Preto mi je záhadou, ako tento pes, ktorý žije s nami v paneláku niečo cez 10 rokov a ešte nikdy nikomu nič nespravil, dokázal vydesiť, dokaličiť a odzbrojiť Pani Mizériu. Podľa jej opisu sa to stalo takto : Vyberala poštu zo schránky (či svoju, to nepovedala), keď tu zrazu začula strašný brechot a následne uvidela na ňu valiaceho sa psa, ktorý na ňu vyskočil s vycerenými zubami a besným pohľadom. Skutočnosť však bola úplne iná. Starý Louie je tak tučný, že má problém chodiť po schodoch. Ako sa snažil zliezť dole, váha ho stiahla a on chudák letel cez všetky schody. To, že tam Pani Mizéria stála je pravda, aj to že sa na ňu vyrútil. Ale tie vycerené zuby a besný pohľad pripisujem tomu letu a šoku, ktorý musel chudák zažiť. Ako dopadol, tak sa od strachu aj pomočil.
Nepamätám sa, kedy príbeh, ktorý prekročil prah dverí jednej z dám, opustil byt v pôvodnom stave ;)
