No poviem rovno, čakala som niečo viac. Neviem prečo, nejako ma to nebaví. A to som typ človeka,čo do školy chodí rád. Najviac ma hnevajú pre mňa zbytočné predmety ako výtvarná komunikácia a hudobná teória, ktorých máme do týždňa viac ako je dobré.Nikdy sme sa na hudobnej neučili také veci,aké teraz od nás vyžadujú. Nie som práve talent na noty,stupnice, ani na rôzne výtvarné techniky, a smery. A prax...Na tú som sa hrozne tešila. Na strednej bola prax výborná.Teraz je to ťažké a skôr to so stresom prežijeme,ako si ju užijeme. So spolužiačkami to často preberáme,a hoci študujeme,čo študujeme,veru práca vychovávateľky v školskom klube detí nie je med lízať. A hlavne teraz,keď vstúpil do platnosti nový školský zákon o výchove a vzdelávaní. Je hrozný. Áno,má aj nejaké zlepšenia, ale aj kopu nezmyselných hlúpostí.
A nové spolužiačky? Prvý týždeň som bola veľmi rada,v rámci možností. V tej dobe,a trvá do doteraz,je to pár týždňov, prežívam dosť ťažké obdobie. Asi najťažšie v živote. Pred vyše dvomi mesiacmi mi zomrel ocino.Skončila jedna etapa môjho života.Začala iná.Nová. Ťažká. Uvedomujem si,že som sa odvtedy zmenila,ale myslím,že to je normálne. Proste som potrebovala mať pri sebe ľudí,ktorí ma podržia. Myslela som si, že ich pri seba mám. Mýlila som sa. Vtedy som zistila, kto je aký. A kto mi za to stojí. Ako vždy,najviac ma podržala Desinka ,ako voláme od strednej našu Denisku.Neviem, čo by som bez nej robila. Budem jej vďačná do konca života..Ona vie, že bez nej by som tu už nebola. Jej jedinej môžem veriť. No veľa ľudí ma sklamalo.Tieto dva mesiace boli veľkou skúškou. A ja, hoci sklamaná,aspoň viem, kto je kto. No nikdy nepochopím falošných ľudí.Takých ľudí neznášam a je ich bohužiaľ tak veľa na svete. A bolí to. Bolí,keď sa niekto tvári ako kamarát, na pohrebe otca hrá divadlo, tvári sa,že ako mu na vás záleží,a keď otvoríte oči,zistíte,čo je zač. A je mi z takých ľudí zle.sú to chudáci. Najprv ma to veľmi trápilo, že ako mi niektorí ubližujú a myslia,že som slepá. Pretrpela som to a teraz to neriešim. Taká už raz som. Bavím sa s každým, len každého mám inak rada,tých ktorých veľmi ľúbim,to dám najavo,ostatným dávvam najavo aspoň úctu, rešpekt,kamarátstvo. Asi si poviete,že som trápna a píšem tu kraviny,Možno.No ja som hlavne veľmi zmätená.Smutná.Ono to prejde.A možno to raz budem opäť ja.Možno.Aj mne chába tá stará,večne usmiata Tonka.Ale človek sa neusmieva len tak.A ja chcem.Chcem sa smiať ako predtým.Verím,že čoskoro sa budem,veď ešte sú pri mne ľudia,ktorí na mojej tvári úsmev vyčariť vedia.a len oni vedia,ako.Ľúbim vás a...... Deniska-ďakujem!Ty vieš.Si moje všetko.Môj krajší zajtrajšok.Ďakujem,že ťa mám......
