Maša Haľamová:Boso po tráve
Poludnie zelených jašteríc.
Motýle ustaté
sadli mi na dlane.
Kde ostal vietor?
Mlčanie hliny a tráv.
Ak vetru zveril si nepovedané,
vietor sem nedovial.
Hľadám ťa
v mlčaní hliny a tráv.
ak pôjdem za tebou
boso po tráve,
hlina mi povie,
čo vietor nedovial.
Milan Kraus:Sklamanej
Ty plačeš,a on zmizol ktovie s kým a kam.
Vyhol sa Tvojim slzám,výčitkám.
Ty sušíš ručník,ručníček mokrý,uplakaný.
On míňa dni,dni míňa v zabúdaní.
Ty čakáš list,jak žobrák čaká groš.
Vyhne sa vášmu domu listonoš
a ruka tá na dvere už viacej nezaklope.
Penelope!
Len tupý bôľ,kým zacelí sa rana:
a budeš hrdá v žiali,vyrovnaná.
Však možno raz...
Milan Rúfus:rozlúčenie
Mám ústa plné tvojich úst.
Mám dlane plné tvojich dlaní.
V lebke jak vietor v roklinách
mi šumí hlas tvoj rozvzlykaný.
Odpusť,tak odpusť.Skončené.
Stud ostrú čepeľ vo mne tasí.
Vo chvíli toľko tušenej,
že kríž môj vidieť musela si.
A hoci teplom záludným
nás plachá nádej vo snách hreje,
ten,kto ti povie:zabudni,
je pravdivejší od nádeje.
Deň,ktorý tepe do zmyslov,
jak rozvíril,tak stíši boje.
Z úst zlíže penu horkých slov.
A z tváre oheň slzy tvojej.
