Povedala si: ,,Majú tu všetko pokope, možno stihnem niečo pokúpiť. Prezerala ponúkaný tovar, ale akosi nič ju veľmi neoslovilo." Keď prišla k oddeleniu hračiek, všimla si asi päťročného chlapčeka pri regáli s bábikami. Bol tu sám. Žena sa k nemu priblížila a on sa zahľadel na ňu. Cítila , že sa mu má prihovoriť:
,,Si tu sám?"
,,Nie, s babkou, ale mne sa najviac páči tu."
,,Chceš si kúpiť bábiku? Chlapci sa s bábikami nehrajú."
,,Ja chcem kúpiť bábiku pre svoju sestričku, ale mám málo peňazí."
,,Ukáž, koľko máš?"
Chlapček uprel na ňu oči a povedal:
,,Moja sestrička veľmi túžila mať bábiku, ale už je v nebíčku. Mamka asi tiež pôjde skoro do nebíčka, tak by som jej ju tam chcel poslať."
Žene vyhŕkli z očí slzy. Vytušila niečo, čo sa jednoducho ani nedá vyjadriť slovami. Chlapec pokračoval:
,,Mamka havarovala autom. Ocko vravel, že už čoskoro pôjde za sestričkou."
Žena vybrala z peňaženky dvadsaťeuro bankovku, strčila ju chlapcovi do dlane a ponáhľala sa preč. Zrazu sa jej všetky predchádzajúce starosti zdali malicherné.
O tri dni sa konal pohreb chlapcovej mamy. Žena prišla na cintorín trochu skôr, kým zavrú rakvu. Uvidela v nej ženu len o niečo mladšiu, ako bola sama. Pri zopätých rukách, obtočených ružencom, ležala na jednej strane bábika, ktorú má v nebíčku odovzdať svojej dcérke, a na druhej krásna biela ruža. Pri rakve stál chlapček a držal sa otcovej ruky. Žena sa pozrela na chlapčeka, aj on ju spozna. Zazdalo sa jej, akoby jeho pery šeptali slová: ,,Ďakujem!"
