Môj zrak spozornel, keď zbadal na stolíku sošku znázorňujúcu anjelika s krídlami. Nedalo sa my neopýtať na otázku, od koho dostala tohto krásneho anjelika. Po chvíli som videla ako jej slzy zmáčajú jej utrápenú tvár. Zrazu nastala minúta ticha, no a potom odvetila, že túto sošku dostala od svojej návštevy, ktorou boli tri krásne vnúčence. Vzápäti spustila plač, nariekala tak ťažko. Vyjadrila som sa, že ma naozaj zlaté vnúčata, keď jej doniesli takýto milý darček, ktorý sa nedalo nevšimnúť si. Bol pre ňu akýmsi talizmanom a srdcovou záležitosťou. Zo skrinky vytiahla fotku a ukázala mi svoju dcéru. Začala žalostivo nariekať, pretože jej vlastná dcéra spáchala samovraždu. Tri krásne deti zostali bez mamičky, ale ich ocko sa o nich úpenlivo stará. Nakoľko pani mala zdravotné problémy a už nie je najmladšia, tak s trasúcim hlasom vyslovila slová: ,,ešte by som chcela požiť čo najdlhšie a pomôcť svojim vnúčatam a zaťovi". Ukončila som s ňou rozhovor, lebo ma čakali neodkladne povinnosti, ale sľúbila som pani, že na druhý deň ju prídem pozrieť a dokončíme náš rozhovor.
// Práve aj v tejto chvíli si človek uvedomí podstatu a plnosť života tu na zemi. Je veľmi smutné a zarážajúce, že niekedy jeden život končí zbytočne naším vlastným prispením. Nedokážeme sa povzniesť nad určitými vecami a tým veľakrát konáme unáhlene a bezhlavo. Nemáme možno pri sebe nikoho, kto by nás povzbudil, bol našou oporou, bútľavou vŕbou a dokázal nás naše myšlienky a konania usmerniť tým správnym smerom//.
// O čo by bol svet krajší, keby viac ľudí vnímalo okolie, pozorne sa započúvalo do sŕdc ľudí a tým by mohlo prispieť možno aj k záchrane ľudského života, ktorý je najvzácnejším a najcennejším darom pre ľudstvo a aj pre samotný Svet //.
