Dieťa je od samého detstva vedené svojimi rodičmi. Záleží na rodičov ako nás vedú. Či v katolíckom smere, v nejakej sekte, alebo sme neveriaci. Od toho potom smeruje náš život. Všetko, čo sme nadobudli a nadobúdame od rodičov, tak to nas v živote formuje.
Každý človek bude tvrdiť to svoje...moja viera, je ta pravá....
Nezáleží na tom či sme veriaci, neveriaci , alebo v nejakej sekte. Najdôležitejší je náš život, ktorý vedieme. Nie len prázdne vyslovené slová a citáty, ktoré ovládame do bodky. To nestačí na to, aby sme svoju vieru prehlbovali. V prvom rade sú najdôležitejšie naše skutky a činy.Čo z toho, keď ovládame slovne podstatu a nekonáme ju. Je to ako hlava bez krku. Ak nemám krk, nedokážem otáčať hlavu a vnímať dostatočne svoje okolie. Vidím , len jeden, jediný smer.
VERÍ AJ NEVERIACI!
Stáva sa v našom živote, že niekto vážne ochorie. Sme neveriaci, ale aj napriek tomu veríme, že sa zdravotný stav nášho blízkeho zlepší. Sme ochotní urobiť aj nemožne, za záchranu ľudského života. Veľakrát vyhľadávame rôznych liečiteľov, ktorý by mohli či už svojimi bylinkami, alebo svojou mágiou napomôcť chorému. Zaplatíme služby a čakáme, doslova na zázrak. Akú máme záruku v to, že sme nespadli to podvodu? Naozaj vyzdravieme?
Ľudia su tak naivní, že veria bez akéhokoľvek presvedčenia hocikomu.
Nemáme robiť rozdiely medzi ľudmi, na základe toho v čo veria, alebo neveria. Každý z nás spadá do hriechu. Nestačí sa len modliť a vyznávať, ale aj priamo podla toho konať. Čo z toho, keď otváram ústa nad modlitbou, ale vnútorne to necítim. Modlitba nie je ako básnička. Je to dialog s naším Bohom.
Veľakrát potrebujeme upadnúť, aby sme si uvedomili svoje neprimerané a nevhodné zmýšlanie a konanie. Jedine to nás môže premeniť a pretvoriť v správneho človeka.
NEMILUJEM BOHA
Ak dôjde k nejakému nešťastiu napr.k havárii, tak veľakrát obviňujeme Boha za to, že to dopustil. Svojími výčitkami sa s ním doslova hádame, prečo sa len na to prizeral a nepomohol nám? Boh nám dal slobodnú vôľu sa rozhodnúť.On dopúšťa, ale posiela nám aj posilnenie na to, aby sme to zvládli.
Vo všetkom máme nachádzať zmysel a podstatu.
Všetci sa máme zjednotiť a spojiť sa, aby sme spoločnými silami vytvorili to najsilnejšie puto lásky. Nech vyznávame čokoľvek. Nemôžeme za to, že sme boli ktomu vedení našimi rodičmi. To, že sme ľudia rôznych vyznaní, to nie je vada. Práve naopak, aj ľudia rôznych vierovyznaní, alebo neveriaci nám môžu byť príkladom vo veľkých skutkoch a činoch, ktoré priniesli do tohto sveta. Každý z nás má v srdci zakorenenú lásku a je na nás či budeme zapúšťať ďalšie a ďalšie korene, pre lepší rozvoj spoločnosti.
