Jeho otázka znela:
Či vzťah rímsko-katolíka a evanjeličky má nejakú perspektívu?
Môj list adresovaný jemu znel takto:
V prvom rade ťa pozdravujem v Kristovi.
Ďakujem ti za tvoj list a za úprimnosť tvojich slov, ktoré si mi adresoval. Chceš poznať môj názor ako si uviedol. Z môjho pohľadu,môžem vyjadriť svoj názor, no však nemusí byť v súlade s tvojím. To, že si sa zoznámil s milým dievčaťom, to je naozaj pekné. Pretože v dnešnej dobe nájsť človeka milého, no zároveň hlboko veriaceho je veľmi ťažké. Nebudem zovšeobecňovať, ale prejdem ku konkrétnosti svojich názorov na vec týkajúcu sa tvojho osobného života. Ak to myslíš s ňou úprimne a zo srdca, som presvedčená o tom, že myslíš, tak budeš musieť byť pripravený aj na nástrahy, následky a aj problémy s tým súvisiace. Narážam na tvoju i jej vieru. Netvrdím, že vám to nemôže fungovať vo vzťahu, ale ak zmýšľaš triezvo a rozumne a vyberáš si svojho celoživotného partnera, tak musíš rátať aj pri rôzno-vierovyznaní s rôznymi komplikáciami, ktoré sa vyskytnú v daných chvíľach a narušia vzťah. Ak ti môžem poradiť a odporučiť ujasni si so svojou priateľkou dané okolnosti, ktoré ťa trápia, aby si zbytočne nevkladal do vášho vzťahu nejakú nádej a tým uškodil a ranil seba aj svoju priateľku. Porozprávaj sa s ňou, či dokáže sa vzdať svojej viery prestúpiť na rímsko-katolícku, pretože vysvetli jej to ,že nesúlad vier dokáže vyvolať komplikáciu a zmätok, chaos vo vzťahu. Nesúhra dvoch partnerov vo viere poznačí aj ich vlastné deti. Pretože, nakoľko sú obidvaja hlboko veriaci, ale každý chodí do iného kostola, prechádza iným obradom v kostole a uznáva nie všetky veci týkajúce sa danej viery. Tak môže dojsť k rozvráteniu rodiny a aj napokon deti. Lebo veriaci manželia jednej viery vedú deti jedným smerom, nie dvojsmerovo. A tým im vštepujú a zakoreňujú od detstva hĺbkosť, podstatu a jadro jednej všeobecnej-katolícke a apoštolskej cirkvy. Ako môžme správne vychovávať a viesť deti, keď naša viera nie je súdržná a jednotná vo všetkom. Môže sa pri nesúdržnosti a nejednotnosti vier vyskytnúť, že naše deti si vyberú sami to čo im vyhovuje a ku ktorej strane rodiča sa pridajú a do akej viery vstúpia, alebo nevstúpia.
Veriaca rodina zapálená len pre jednu vieru má viesť a ukazovať deťom Božiu nekonečnú, večnú a bezhraničnú lásku, ktorá je navôkol nás a žiť život, ktorý by sa páčil Bohu. Nie len pravidelným chodením do kostola, častou spoveďou a prijímaním Krista v Eucharistii do svojho srdca, ale denno denne, každú sekundu nášho života máme napĺňať a obohacovať svoj život a to uponížením sa a obetovaním sa pre blížnych.
