Veľkou chybou rodičov je veľakrát uprednostnenie iných záujmov pred svojou vlastnou rodinou. Ako potom môže byť vedené dieťa takýmto spôsobom, keď necíti dostatok lásky svojej matky a otca.
Dieťa nie je hračka, ktorú kedykoľvek a kdekoľvek môžeme odložiť. Je to dar Boží, živý tvor a bol stvorení na to, aby mu bola preukazovaná láska, cititeľná v jeho živote. Naučme sa skutočne a z láskou milovať naše dieťa. Nestačí len obdarovaním ho materiálnym darčekom, na to sa nestavia skutočná láska. Skúsme mu venovať viac svojho času, zaujímať sa oň, načúvať mu, byť jeho bútľavou vŕbou, oporou, poradiť mu a pomôcť v jeho neľahkých situáciach. V prvom rade sa staňme jeho najlepším priateľom. Ak sa budeme o to snažiť a zapojíme do toho všetko svoje úsilie. Tak potom náš vzťah s ním dokážeme znovu obnoviť a zjednotiť a práve to prerastie k veľkému ,, priateľstvu". Ak sa to uskutoční, tak práve v tu chvíľu sme správne pochopili pojem,, rodič, ako najlepší priateľ dieťaťa". Ak bude naše dieťa patrične cítiť našu lásku denno denne, tak potom nikdy nebude vyhľadávať iné chodníčky, ktoré by napokon mohlo pretrhnúť,, rodičovské puto". Aby sme správne pochopili zmýšľanie dieťaťa, tak v prvom rade my sami sa musíme stať deťmi. Čo je tým myslené? Vniknúť do detského sveta a to tým, že ich záľuby a koníčky, ktoré sú s nimi späté by sa mali stať aj našimi. Rodičia robia veľkú chybu aj vtedy, keď odmietajú svoje deti a nachádzajú rôzne výhovorky, aby nemuseli prežiť s dieťaťom nejaký ten zážitok, či už napr. v podobe nejakého športu. Nevidím v tom problém, obliecť sa napr. do dresu a zahrať si s dieťaťom hokej, aj keď nepoznám pravidlá, možno neviem ako sa správne drží hokejka v ruke. Taktiež zahrať si futbal, aj keď sa netrafím do lopty, alebo neviem dať do bránky,, gól". No napokon obuť si lyže, aj keď nedokážem udržať rovnováhu, možno prvý krát som stála na lyžiach na školskom lyžiarskom výlete.
Neuvedomujeme si, ak nie sme v tom plne zaangažovaní, čo všetko krásne to obnáša. Zo začiatku možno naše dieťa vypukne smiechom, ak nás uvidí v takejto pozícii. Podotýkam, že je to jeden z účinných prostriedkov na zblíženie sa. Vtedy nie len vyčaríme úsmev na detskej tváričke, ale aj uvidíme tú radosť v jeho očiach. Uvidíte, že aj vami to pohne. Budete mať z toho krásny pocit, ktorý sa zapíše do hĺbky vášho srdca a otvorí vám to oči.
Naučme sa robiť doslova,, bláznovstva", ako za mladi, a tým vytvoriť si ten najhlbší priateľský vzťah s naším dieťaťom. Urobme čokoľvek preto, aby v nás videli nie len sudcu a kata, ale priateľa s veľkým srdcom rodiča otoreného pre tento dar. Práve tento dar nám bol zapožičaný zhora a určený na to, aby sme neustále z hĺby nášho srdca ho nesmierne milovali a tým si vytvorili veľke puto lásky z oboch strán. Naše deti túžia byť milované a milujúce nami do konca života. Koľkokrát nás volajú, no možno si niekedy zapchávame uši a žijeme pre to, čo je pominuteľné na tomto svet.
