Každý človek prišiel o niekoho blízkého, či už z rodiny, alebo zo samotného okolia. Zo začiatku sme možno prepadali výčitkam s otázkou: prečo?
Prečo sme museli stratiť niekoho, koho sme milovali. Tak skoro a tak mladého.
Máme aj mi tú svoju sviečku, ktorá časom dohorí. Skôr, či neskôr. Taká je realita, taký je život.
Strata blízkeho človeka nás dokáže hlboko zraniť, pretože sme s ním boli možno v neustálom kontakte, alebo žili sme s ním. Máme na neho možno krásne, bolestivé, ale aj smutné spomienky, ktoré nedokážeme len tak vymazať zo svojej mysel a duše. Nech boli spomienky akékoľvek smrť s nami odtriasla, pretože sme ho mali radi.
PODSTATA A ZMYSEL SMRTI
Hlavnou podstatou a zmyslom smrti je, že náš život nekončí. Síce končí tu v pozemskom svete, ale vo večnosti naša duša putuje ďalej. Vtedy je telo nemohúce, nevládne bez života, ale duša nachádza nové a nové rozmery. Rozmery v to, že sa stretáva s niekym, s niečim živým nie len v pozemskom svete, ale aj vo večnosti. A to, v tváru v tvár tomu, komu plne dôveroval. Koho vyznával, oslavoval a v koho nikdy neprestal veriť. Práve on sa nás opýta:aký dar si mi priniesol? My buď zo sklonenou hlavou pozrieme na svoje ruky a zistíme ich prázdnotu, alebo ich otvoríme a zistíme ich plnosť.
Ak zistíme prázdnotu, tak si uvedomíme,ako bezhlavovo a neuvážene sme konali v pozemskom svete.
Ak zistíme plnosť, tak naše srdce bude plesať, pretože sme neostali ľahostajný voči hlasu, ktorý nás volal.
Začne sa nám premietať celý náš život od útleho detstva, po mladosť, alebo až po starobu. Všetky stránky, temné i svetlé.
Tá temná stránka bude o tom, ako som ubližival iným, či už vedomé, alebo nevedomé. Čo som tým spôsobil,akú bolesť trápenie, smútok a žiaľ.
Tá svetlá stránka bude o tom, ako som dokázal milovať iných. Ako som bol milosrdný a odpustil som, ako som bol láskavý k svojej rodine a k ľudom navôkol, ako som im pomáhal. Čo priniesla moja láska do ich života, ako ich obrátila, pretvorila a zmenila.
Potom sa prevážia skutky dobré i zlé. No a potom podľa toho príde patričný rozsudok. Sudca, je spravodlivý k všetkým. A preto nerobí rozdiely, či sme bohatý, alebo chudobný. Riadi sa len a len tým, ako sme šafárili so svojim životom.A podľa toho príde aj patričný údel.
Prečo ľudia odchádzajú z tohto sveta?
Možno Boh chce zabrániť človeku v ďalšom hriechu, nechce sa prizerať ďalej ako človek trpí v smútku a bolesti.
NEBOJTE SA SMRTI
Ak je človek spravodlivý po všetkých stránkach života, tak nemá nárok na strach. Všetci sme síce hriešny, ale to neznamená, že nás to ospravedlňuje. Ak sa snažíme žiť plnohodnotný život v láske a porozumení, tak dokážeme nájsť napokon plnosť podstaty. Tej podstaty, ktorá je jadrom nášho šťastia.Avšak ak nevyužívame príležitosti, ktoré nam Boh ponúka, tak prepadáme strachu a beznádeje. Boh je milosrdný a láskavý k všetkým ľudom bez rozdielu. Dáva nám neustále ďalšiu a ďalšiu šancu na nápravu. Nápravu samého seba v zmysle zlepšenia sa v rôznych oblastiach nášho života.
Dnes sme Tu. No však zajtra, Tu už nemusíme byť. Preto by sme sa mali zamyslieť nad svojím životom, ktorý vedieme. Či sme naozaj spravodlivý, čestný, podctivý a láskavy voči ľudom navôkol. Ak sa raz postavím pred tvárou v tvár Láske, tak môžeme povedať, že sme sa v živote snažili, len o jedno,, žiť z láskou, pre lásku a v láske". Urobili sme všetko čo je v naších silách, aby sme boli šťastný a urobili šťastných aj iných? Ak nie, na čo ešte čakáme? Na to, že už môže byť neskoro a ja nestačím sa pretvoriť v láskavého človeka, ktorý bude prameňom šťastia pre iných.
Pre niektorích ľudí je to desíve, že by mali ukončiť svoj život teraz, práve v tejto chvíly.
Keď vchádzame do kostola, možno sa práve koná krst. Dívame sa na horiacu sviecu a náhle nás napadnu tieto slová: Hľa, jeden zrelý život umiera, aby sa narodil ďalší.
