Prekvapila ma jeho priama reakcia, ktorá smerovala nie k peniazom, ale k jedlu.
Chvíľu som sa s ním ešte rozprávala, no potom ma poprosil, aby som mu pomohla zísť po schodoch. Nakoľko bolo z neho cítiť sam alkohol a pozorovala som ho ako sa pokúša zdolať schody, no neúspešne, lebo bol v podnapitom stave a nedokázal udržať rovnováhu a preto spadol na zem. Vtedy som mu podala ruku a zdvihla zo zeme a pomohla som mu prejsť schody, podopierajúc sa o mňa.
Chytilo ma to za srdce, pretože pýtal odo mňa jedlo a nie peniaze a preto som odišla do neďalekého obchodu a kupila som mu tie rožky, syr a nejaku tu vodu s tým, že ma počká pred kostolom. Ako som vyšla z obchodu, on zmizol bez stopy. Keď som prešla cez cestu hľadajúc ho, všimla som si ho v búdke a aj spolu s ďalšími bezdomovcami. Chvíľu som ich z diaľky pozorovala, no však zvečerievalo sa a aj ochladilo. Premýšľala som, čo spravím z tým nákupom, či pôjdem k ním a preruším ich rozhovor, alebo odídem. Zrazu som spozorovala, že môj objekt odchádza z búdky a smeruje k obchodu. Dohonila som ho s tým , že prečo nedodržal slovo a nepočkal ma pred kostolom. Niečo zamrmlal a ponáhľal sa do obchodu. Ja som ho ešte pozastavila a opýtala som sa ho: čo ide kúpiť? On bez dlhého premýšľania mi odvetil: malinovku. Nedôverovala som mu, pretože, keď človek vidí v akom je stave a cítiť z neho alkohol, tak som mu nedôverčivo vyjadrila aj svoj názor. On ma uistil, že pre kamaráta ide naozaj kúpiť malinovku, pretože sa necíti dobre. Počkala som ho pred obchodom a on naozaj kúpil tu malinovku. Zostala som v pomykove, pretože nečakala som to, myslela som si, že ma klame, no však tento raz som mu krivdila. Ako som mu dala nákup, slušne poďakoval a ešte sme sa chvíľu rozprávali. Trochu som ho perovala, ohľadom života, ktorý vedie. Prihovárala som mu, že by mohol žiť plnohodnotnejším životom ako slušný človek, nie ako bezdomovec a alkoholik.
Začal mi rozprávať o svojej rodine, o manželke a deťoch. Jeho manželka ako sa vyjadril žije sama v byte a jeho deti sú samostatné, maju dobrú prácu a sú vo veku dievča 32 a chlapec 28. So slzami v očiach a s trasúcim sa hlasom vybral z vrecka mobil a ukázal mi SMS, ktorú mu napísala jeho dcéra. Požiadal ma, aby som si ju prečítala. Boli tam slová ako: oci, zas cítim z tvojho hlasu, že máš vypité a nakonci bolo napísane ľubim ťa.
Po prečítaní som nechápala, kde je problém, veď má kompletnú milujúcu rodinu, manželku a deti a vedie takýto bezcenný život, ktorý ubíja nie len jeho samotného, ale dolieha najviac na jeho rodinu. Vtedy som mu povedala: veď máte pre koho žiť.
Spomenula som mu aj Žakovce, kde Pán Farár, prijíma takýchto ľudí pod svoje krídlo, mohol by mu pomôcť. No on prikývol s tým, že už tam trávil nejake tie roky. Pracoval tam, postavili aj pár budov. Mal pekné zážitky ako sa vyjadril. Nedalo sa mi neopýtať, čo sa stalo, že sa nachádza v tých istých koľajách? On bez váhania a bez akejkoľvek hamby povedal slová: som alkoholik, pil som, tak som odišiel!
// Je to smutné, no zároveň zarážajúce, že niektorý ľudia dokážu až tak klesnúť, doslova pod úroveň svojej osobnosti a zvyknú si na to prežívať život na ulici nevediac, kde tentoraz zakotvia. Takýto život nemá žiadnu perspektívu, práveže ochudobňuje človeka o to, aby bol v živote šťastným v kruhu svojej rodiny. Ak sa chce človek dostať doslova a do písmena ,, z blata " do ktorého spadol, tak v prvom rade, on sám musí poriadne zabojovať a usilovať sa o to, aby sa ulica nestala pre neho zvyklosťou, ale aby bola pre neho hrozbou, aby ho nakopla k tomu, aby si plne uvedomil svoju cenu, ktorú ma každý človek bez rozdielu, len je potrebné si ju určiť //.
// Veľa ľudí si myslí, že sa má to netýka, že nejaký ten bezdomovec je na ulici a pociťuje hlad? Ale práve naopak, dotýka sa a dolieha to na celú spoločnosť, pretože koľko manželiek je bez svojích manželov, koľko detí je bez svojích rodičov, koľko rodičov je bez svojích detí a atď...? Čo môžeme v tejto chvíli vykonať, v prvom rade zmeniť pohľad na život, nepodporovať bezdomovcov peniazmi, ktorým práve môžme ešte viac uškodiť, ale snažiť sa skúmať a pochopiť čo viedlo človeka k takémuto rozhodnutiu, alebo možno budeme prekvapený, koľký prišli možno nie vlastným prispením o strechu nad hlavou. Aj v takomto prípade sú ľudia odkázaný aj na nás, veď kto im môže podať pomocnú ruku, ak nie jeden z nás.Možno milým slovom, úsmevom, podaním jedla, usmernením a poskytnutím informácii na rôzne linky, prípadne zamestnávateľov a atď //.
Staňme sa ľudia s veľkými srdciami a získajme niečo aj pre seba- zbohatnime- ako....?
Najlepším prostriedkom ako zbohatnúť, je neodmietnuť žiadnému chudobnému almužnú v zmysle NÁPOMOCI !
