Nedokázala som ostať hluchá voči tomuto hlasu a išla som za ním. Ten ma doviedol k tomuto mužovi, ktorý bol v podnapitom stave. Pomaly som sa priblížila k nemu a opýtala som sa ho, či nepotrebuje nejakým spôsobom pomôcť. On ma moju výzvu odvetil, že nie. Po chvíly som si všimla jeho skrvavenú ruku, opuchnuté, bordové a rozťaté pery. Jeho nezáujem ma vôbec neodradil. Práve naopak vybrala som vreckovku a priložila som mu ju na skrvavenú ruku, aby som mu nejako pozastavila krvácanie. Napriamo som sa ho opýtala, čo sa mu stalo. No on s rostraseným hlasom povedal, že spadol. Z môjho pohľadu to tak nevyzeralo, ale neriešila som to. Vyzvala som ho, aby sa o mňa oprel a kráčali sme ďalej. Snažila som sa ho odprevadiť domov. Trochu sme sa rozprávali o jeho živote, ktorý vedie. Keď sme prechádzali okolo parkoviska, ukázal mi svoje miliónové auto, no pokračovali sme v ceste. Uprene mi hľadel do oči. Z jeho oči som zacítila bolesť a trápenie. Ako sa otočil ku mne, z jeho úst vyšli slová,, ste veľmi pekná", ale to čo vyriekol, som brala z úplnou rezervou.Keď sme prišli ku bytovke, zazvonila som na ich zvonček, ako mi nahlásil svoje meno, no ozvala sa nejaká žena. Povedal jej, že ho niekto priviezol, aby zišla dole. No ona mu odvetila:, aby išiel domov. Susedia vcházali do bytovky, tak nam otvorili. Odprevadila som ho ku výťahu. No on ma volal, aby som s nim išla domov a ešte ktomu ma pýtal tel. číslo, pretože, som veľmi pekná. Hneď som ho vyviedla z omylu, že o mňa teraz vôbec nejde. To nie je v žiadnom prípade podstatné a dôležité. Najdôležitejšie bol jeho bezpečný návrat domov. Uistila som ho, že už aj sám zvládne cestu výťahom. Ako som sa blížila ku vchodu, dvere boli zamknuté, pretože boli na špeciálny kľúč. Bola som v koncoch, ale neupadla som do ,, beznádeje", aj keď sa už zvečerievalo. Moje slová v duchu smerovali k Pánovi v zmysle ,, Och Pane, pomôž mi". Zrazu som zbadala, že niekto odomykal vchod a vzápäti sa otvárali dver. Nejakí zlatí ľudia vchádzali do vchodu, tak mi nakoniec otvorili. Napriamo som im povedala,, že sú moja záchrana".
Každý človek je svojim spôsobom pekný. Najkrajšia je naša duša, ktorá aj napriek bolesti, trápeniu a problémov živote, nezabúda aj na to, že dokáže milovať tou najčistejšou láskou, ktorá je vyvierajucim prameňom nášho štastia.
Koľko ľudí by sme zachránili pred nehodami, omrzlinami a pred nešťastím, ktoré na nich číha, keby sme sa zbavili strachu a obav o seba a mali viac pootvorené oči. No nie len to, ale im aj poskytli pomocnú ruku, ktorá by im zaistila bezpečný návrat domov. Môžem byť , aj ja tym človekom, ktorý zbaví ľudí strachu a obáv, čakajúcich na ( svojho partnera, dieťa a atď). Pretože som bol na správnom mieste, v správnom čase a v správnej chvíly.
