Táto žena svojím neprimeraným a hrubým vystupovaním si zneprijatelila ľudí navôkol seba. Bola som v priamom kontakte s týmto človekom a plne som vnímala, to, čo sa deje. Nikdy som ju preto neodcudzovala aj keď som videla krivdu či už spôsobená voči mne, alebo okoliu.
Mala dosť vážne zdravotné problémy, ktoré bolo nutné riešiť operáciou. Strach, ktorý ju doslova opantával, tak, ju viedol k tomu, aby vylúčila akúkoľvek operáciu. Po nátlaku lekárov ju napokon podstúpila. Myslela som na ňu aj v deň jej operácie. Práve v ten týždeň, keď to absolvovala mala narodeniny. Dostala som nápad, čo tak ju potešiť nie len svojou prítomnosťou, ale aj nejakým milým darčekom.
Po niekoľko hodín som ju bola navštíviť na pooperačnej izbe. Otvorila som dvere a vkročila som do miestnosti, kde ležalo viacej pacientov. Keď som ju zbadala pristúpila som k nej bližšie. Mala pootvorené oči. Začala som jej hladiť ruku a vyriekla som pár slov. Ona spozornela, otočila sa ku mne a s prekvapením nedokázala vyrieknuť ani slovko. Po pár minutach sa ma opýtala, čo tu robím. Pokračovala v rozhovore s vyjadrením,, koľkokrát som ti ublížila." Ja som ju upokojila tým, že nikdy som sa na ňu nehnevala. Začala sa mi ospravedlňovať za nevhodne správanie v mojej prítomnosti. V tu chvíľu som mala zvláštny pocit, pretože takú som ju nikdy nepoznala Začali sme sa ďalej rozprávať, ale v tichosti, aby sme nezobudili pacientov, ktorý sa ešte neprebrali z narkózy.
Nikto sa o ňu nezaujímal a ani ju neprišiel navštíviť aj keď ju po čase preložili na izbu pre chodiacich pacientov. Podala som jej napokon tašku s darčekom, aby sa potešila. Ona zostala v úžase a v pomykove s úsmevom na tvári. Keď som odchádzala z izby ešte som sa otočila za ňou a na ten okamih nikdy nezabudnem. Z očí jej stekali slzy po tvári, možno z ľútosti a zo šťastia. Moje srdce v tu chvíľu poskočilo a mala som neuveriteľne hrejúci pocit v srdci. Od tej chvíle jej srdce bolo na správnom mieste, pretože si plne uvedomila svoje nedostatky, ktoré potom doliehali aj na iných ľudí. Začala si oveľa viac vážiť ľudí a pristupovať k nim ľudsky.
Pán nás učí a vedie k tomu, aby sme aj my boli milosrdný k ľuďom ako je aj on sám milosrdný k nám. Byť milosrdný znamená odpúšťať a zabudnúť na to v čo nám bola spôsobená krivda.
Skúsme aj v tento čas sa zamyslieť a vstúpiť si do vlastného svedomia, či sme aj my prejavili svoje milosrdenstvo voči svojim blížnym. Nikdy nie je neskoro na návrat, aby sme k tomu pristúpili a poprosili ho o prepáčenie. Ak k tomu nepristúpime nikdy nenájdeme.,, pokoj v duši."
Čo najskôr si očistíme svoju myseľ a svoje srdce od neduh, ktoré nám spôsobujú nepokoj. Mať milosrdné oči, ústa, ruky, nohy a srdce značí prejaviť lásku k blížnym a tým sa priblížiť k samotnému Kristovi.
