
Mamička moja premilá,
do lásky si ma zvinula.
Láska Tvoja,
je jak moja,
v kútku duše,
ľúbezná.
Blízkosť tvoju cítim v diaľ,
sťa ako vánok,
jemný, nežný,
ma opanta.
Veď, predsa závanom lásky,
dotýkaš sa pravej lásky.
Rukami ma,
hladíš, dvíhaš,
z hrôz sveta, zloby ničivej.
Ty zmôžeš všetko s Božou láskou,
vyprosenou v modlitbe.
Zopínaš ruky,
k Pánovi,
ktomu veľkému velikánovi.
Topíš slzy v bolesti,
za kríže,
spôsobené mnou,
v horkosti.
Už nechcem slzy,
prelievanie tvoje.
Len úsmev v očiach,
radostný.
Lebo Ty vieš,
sama,
že sú to boje,
medzi mnou i tebou,
žalostné.
Je ťažké,
zmenu,zmenou, zmeniť.
Len lásku,
láskou napojiť.
Ver, že len tak,
sa zmení človek,
milým slovom,
a láskou v ňom,
pretvorenou nanovom.
MILUJEM ŤA,
veď vieš ako,
silno, mocne,
nie, inako.
Si moja,
moja mamka,
mamka zlatá.
Tá najdrahšia,
v očiach mojích,
vždy,
ako moja mamka.
Slovko Ti chcem,
ešte zašeptať.
Už, už to,
opakujúc povedať.
No z láskou v srdci,
znejúc v ňom,
chcem milovať ťa,
pomojom.