
Otcové ruky na večernom stole.
Také su veľké ako taniere.
O chvíľu pôjde preč -
kúpiť chlieb za mozole.
Iba čo doje zvyšky večere.
Keď mi tie ruky na sobotu vráti,
budeme znova sedieť za stolom.
A moja dlaň sa v jeho stratí,
akoby jej tam ani nebolo.
A ja viem veru, čo sa možno stane,
že vyhŕkne mi slza na líčko.
Moja dlaň bude v hniezde jeho dlane
ako ružové vtáčie vajíčko.
Možno aj usnem s hlávkou na tej ruke.
A bude sa mi, Bože, sladko spať.
Akoby som spala na nebeskej lúke.
A ničoho sa nebudem už báť.
Vyznanie v oblakoch
PS: Tvoj obraz v mojom srdci si navždy uchovám.
Ďakujem Ti Tatik za tvoju lásku a za to, že hľadíš na mňa i na moju rodinu tam zhora, dotýkaš sa naších sŕdc hrejivými slnečnými lúčami slnka a držíš nad nami ochranú ruku, nech sme kdekoľvek.
ĽÚBIME ŤA