Naučila som sa, že opatrovať niekoho je tá najťažšia a zároveň najprirodzenejšia vec, akú som kedy robila.
Naučila som sa, brať svoju prácu vážne a seba samu menej vážne.
Naučila som sa, každý deň podržať niekoho za ruku.
Naučila som sa, že starať sa o chorého je výnimočna vec, pretože mám pri tom zázračne ľahký pocit.
Naučila som sa, že ak nebudem spolucítiť so svojimi pacientmi, mala by som zmeniť zamestnanie.
Naučila som sa, že ak sa pacient nepoddá chorobe, obyčajne sa jej poddá jeho rodina.
Naučila som sa, že dobrým lekárom je ten, kto vie povedať: ,,Nemám potuchy, čo sa deje s týmto pacientom, skúste o tom porozmýšľať spolu so mnou."
Naučila som sa pomáhať ľuďom pochopiť, že choroba je dar.
Naučila som sa, že liečiť dušu je takisto dôležité ako liečiť telo.
Naučila som sa, že ak sa neviem postarať o seba, nemôžem sa starať ani o iných.
Naučila som sa, že telo uverí každému slovu, ktoré mu poviete.
Naučila som sa, že skutočnosť je taká, aká je, a nie taká, akú by som ju chcela vidieť.
Naučila som sa, že ak nemôžem liečiť, môžem sa o ľudí aspoň starať.
Naučila som sa, že obetavá starostlivosť o pacienta neznamená zvýhodňovať ho, ale dodať mu síl.
Naučila som sa, že ak prídem na pomoc skôr, ako je po všetkom, ešte nie je neskoro.
Naučila som sa, že duch zákona je dôležitejší ako jeho litera.
Naučila som sa, že každý deň môžem zmeniť nieči život, a tak sa snažím, aby táto zmena bola pozitívna.
Naučila som sa, že ak si neuvedomím výnimočnosť každého dňa, stratím niečo, čo sa už nikdy nevráti.
Naučila som sa, že pacienti nikdy nemôžu preskočiť obdobie choroby, jednoducho s ňou musia kráčať.
Naučila som sa, že čím väčšmi sa pacient správa tak, ako keby nikoho nemal rád, tým viac lásky potrebuje.
Naučila so sa, že niektorým veciam treba najprv uveriť, a potom sa stanú skutočnými.
Naučila som sa, že žiaľ, nemá hranice.
Naučila som sa, že ľudia bez chrbtovej kosti, nemajú miesto v radoch zdravotníkov.
Naučila som sa, že nemusíte vedieť všetko, ak sa chcete naučiť čo najviac.
Naučila som sa, že ľudskosť a zmysel pre humor je liek na nezaplatenie.
Naučila som sa, že pracovať v kuse, nie je zďaleka také hrozné. Najdôležitejšie je, keď ste zachránili nejeden život.
Naučila som sa, že nikto nám nemôže prisľúbiť zajtrajšok.
Naučila som sa, že ak pacient hrubo, agresívne,neprimerane a nevhodne zareaguje na moju osobu, pokorne skloním hlavu a objímem ho svojou láskou.Pretože trpí oveľa viac, než ja.
Naučila som sa, že ak ma pozitívny pacient poprosí, aby som ho zdvihla a nakŕmila, tak to z láskou urobím.
Naučila som sa, že ak ma pacient potrebuje, som tu.
Naučila som sa, že ak vkročím do izby s úsmevom na perách a s milým slovom, tak to účinkuje.
Naučila som sa, že ak ste pre nich rodinou, tak aj oni sú pre vás.
Naučila som sa, že ak pacient trpí, nesmie zostať sám.
Naučila som sa, že ako pacienti potrebuju nás, tak aj mi ich.
Naučila som sa, že čim viac dám, tak tým mi i viac zostane, ako som už rozdala.
Naučila som sa, načúvať duši a liečiť rany, bolesti, trápenia a utrpenia svojou láskou.
Naučila som sa, zohrievať ľudské srdcia vo svojích dlaní.
Naučila som sa, že slúžiť iným je prekrásne povolanie a zároveň poslanie.
Naučila som sa, že ak sa tešíte do práce, oni sa tešia na vás.
Naučila som sa, že ak ma odmietajú a sú zatrpknutí, tak zostanem s nimi.
Naučila som sa, že aj keď mi končí pracovný deň a potrebujú ma pacienti, som im plne k dipozícii.
Naučila som sa, keď pacient upadá do beznádeje, prídem k nemu a dám mu novú nádej.
Naučila som sa, že nikdy sa nezabudnem rozlúčiť s pacientami.
Naučila som sa, že im vyhoviem, ak je to v súlade s morálkou a pre ich dobro.
Naučila som sa, že nikdy neprenášam svoje súkromie do svojej práce.
Naučila som sa, že veci vypovedané medzi nami zostanú skrytým tajomstvom.
Naučila som sa, viac načúvať, byť tichým poslucháčom, bútľavou vŕbou a usmerňovať povzbudením, novou nádejou a milým slovom.
Naučila som sa, dostatočne vnímať okolie, neprejsť popri nikom s ľahostajnou tvárou, so zatvorením srdcom, či zrýchlenym krokom.
Naučila som sa, že keď sa vyprázdnim, naplní ma Boh.
Naučila som sa, že mnohí pacienti sa cítia lepšie aj bez našej pomoci, ale ešte viac sa ich cíti lepšie, ak sme s nimi.
Niekedy naše svetlo zhasína, a tu príde iná ľudská bytosť a rozdúcha ho do veľkých plameňov. Každý z nás je dlžný poďakovanie tým, ktorí znovu zapálili jeho svetlo.
