Málokto však vie, že dráma znamená aj literárny útvar, pod ktorým sa myslí rozhlasová či divadelná hra, filmový scenár atď. Zdramatizovať dielo znamená aj previesť ho do podoby hry pre verejnosť. Toľko k vysvetleniu pojmu.A čo osobnosti dramatického života? Nuž, sú to predovšetkým herci (tých je neúrekom, nebudem ich teda menovať), filmoví a či divadelní režiséri (Hody Allen, Richard LaGravenese, Miloš Forman, Juraj Jakubisko) ako aj samotní tvorcovia autorského dramatického textu- spisovatelia (Lermontov, Puškin, Molliere, nezabudnem na slávneho Shakespeara)...Kedysi bol napísaný dramatický text vo forme básní, keďže obecenstvom bola šľachta. Postupne sa začala používať próza, pretože dráma sa písala aj pre nižšie vrstvy. Spomínate si na Mollierove komédie? Či hry Ivana Stodolu? Áno, išlo o povinnú literatúru stredoškolského učiva. Prešiel tým každý, málokto si však k tomu vytvoril vzťah.Dráma sa nevyhnutne spája s divadlom. V súčasnosti je taký trend, že záujem o divadlo upadá, myslím o divadelné hry. Čím to asi tak bude? Ľudia žijú dosť konzumne a umenie je hádam to posledné, čo ich zaujíma. Mladí pôjdu radšej na diskotéku do Boba baru, alebo na pivo do reštaurácie- krčmy, prípadne na kúpalisko- v lete. Rozhodne je však potrebná aj potrava pre dušu- k čomu umenie ako aj divadlo patrí. Nehovoriac už o výstavách, historických pamiatkach... Toto je skutočne DRÁMA súčasnosti! A môj hlas volajúceho na púšti.
Dve dámy menom drámy
Keď sa povie „dráma“, niekto si hneď predstaví niečo strašne smutné, ba až tragické. Ľudia s obľubou používajú slová „dramatický koniec“ a pod. Zrejme tým chcú vyjadriť, že akási udalosť sa smutne, tragicky skončila.