Hrdosť umelca kontra zárobok

(Darina Rolincová, Alena Heribanová, Ladislav Chudík atď), ktoré vystupujú v reklamách, aby zvýšili predajnosť výrobku vďaka svojej popularite, alebo dokonca v politike (Dušan Rapoš), aby presvedčili na svoju stranu viac občanov, či obrazy známych maliarov- klasikov, ktorých reprodukcie sú použité napríklad na potravinárskych výrobkoch (Johannes Vermeer-obraz Mliekárky ma trvanlivom polotučnom mlieku), alebo nutkanie spisovateľa napísať komerčný trhák s nižšou, prípadne žiadnou umeleckou hodnotou (radšej nemenujem).Väčšina z tých, ktorí sa zaujímajú o umenie, či už pasívne ako jeho konzumenti, alebo aktívne ako spolutvorcovia umeleckých hodnôt, pozná vyššie uvedenú dilemu, pred ktorou stojí takmer každý umelec, či už herec, spisovateľ, výtvarník atď., a to: Mám produkovať umenie, ktorým sa chcem a potrebujem uživiť, a zapredať svoju dušu z toho plynúceho obchodu a peniazom, alebo mám rešpektovať svoju hrdosť a morálne presvedčenie o umeleckých kvalitách svojho produktu za cenu nižšieho zárobku?Je už na tom- konkrétnom protagonistovi, či podľahne pokušeniu, alebo odolá. Nájdu sa takí, čo sa rozhodnú pre to prvé- peniaze.Tento jav spôsobuje poklesnutie umeleckých hodnôt v našej súčasnej spoločnosti, čo sa prejavuje smerovanie ku komercii a konzumerizmu.Pochybujem, že pokiaľ sa nezvýši celková životná úroveň v krajine a s tým súvisiaca zamestnanosť hlavne na východe krajiny a zárobky, tento jav nevymizne. Umenie sa pohybuje v rebríčku frekvencie profesií hádam na jednom z posledných miest, a to nielen preto, že umelecky talentovaných ľudí je pomenej, ale väčšina z nich aj ledva zo svojej profesie vyžije. Samozrejme, tzv. hviezdy –superstars nerátam, ale koľko ich u nás je?A to nespomínam umelcov, ktorých kvality spoločnosť uzná až po smrti.Takéto štatistiky sú smutné. Ostáva nám dúfať, že sa ekonomická situácia v štáte tak zlepší, že naše umenie nás skutočne bude reprezentovať, a nie zosmiešňovať.Veď nie nadarmo sa hovorí: Jména hloupých- na všech sloupích.