Epizóda č.1: osobný pohovor do zamestnania."Dobrý deň.""Dobrý deň, PANI Tokárová, tu sa mi podpíšte", povedal mi pracovník personálneho oddelenia istej inkriminovanej firmy, podajúc mi pero a prezenčnú listinu.Skoro mi zabehla slina v ústach. Vraj pani. Hm....Ako potom má podľa neho vyzerať slečna???Epizóda č.2: V autobuse.Nastúpim a keďže je ráno, tupo pozerám pred seba. Moje myšlienky preruší akýsi hlas staršieho pána, sediaceho na sedadle pri mne: "PANI, nechcete si sadnúť?"Postaví sa a ja si zarazene sadám na jeho miesto so slovami:"Ďakujem." Napriek jeho zdvorilosti som poriadne naštvaná pre to titulovanie.Epizóda č.3: V našom (!) paneláku pred vchodom.Vchádzam do nášho "bunkru"; v taške šmátram po kľúčoch, pričom pri vchode stretnem suseda Skl.... . "Dobrý deň, PANI suseda, niečo Vám vypadlo z tašky."To už bolo ale na mňa priveľa- a preto utekám a pod nosom si mrmlem slová z pesničky Joža Ráža: "Neobzerajte sa, PANI Lótová...."
Ako sa zo slečny stala pani
Ešte donedávna som si myslela, že som slečna. Zdá sa mi však, že sa vždy nájde nejaký nešťastník, čo ma presviedča o opaku. Že by tridsiatnička nemohla byť slečna- nebezpečná?!...