Nuž, pravdu povediac, prekvapil ma. Zrejme som ho zle odhadla. Čo si mám myslieť o ľuďoch takéhoto typu. Na jednej strane som sa zhrozila, ako môže niekto tak klesnúť, no a na druhej strane som si pomyslela, že keď bieda človeka pritlačí, hrdosť ide stranou. Bolo mi ho ľúto, a zhodou okolností rodičia predávali starý byt, v ktorom bol ešte nejaký nechcený nábytok, tak som na hlášku môjho kamaráta reagovala kupodivu pozitívne.Zavolala som mu, že nejaký nábytok by sa našiel. Povedali by ste, a bude ruka v rukáve! Ibaže čo osud nechcel...Prišli sme do bytu takmer prázdneho. Na podlahe boli ešte koberce a v izbách zvyšky zariadenia- nejaké skrinky, zrkadlo, stoličky v kuchyni so stolom...Dotyčný si poobzeral celý byt a začal: Nó, možno koberec z obývačky by sa zišiel..."Pozrela som naňho zhrozená, že on to snáď myslí vážne- 30 ročný ušliapaný koberec! Zrejme však zachytil môj pohľad, lebo sa dodatočne rýchlo opravil:"Ále, viete čo, ja z tohto bytu nič nepotrebujem. Vo svojom bytíku mám plávajúcu podlahu, 3 rozkladacie kreslá a telku, to mi zatiaľ stačí."Prekvapil ma svojimi citlivými senzormi zmenou svojho postoja. "No, ale na kávu by sme mohli ísť, však Antónia?", spýtal sa ma. Taká som bola rada, hádam so sa v ňom predsa len splietla, on by také niečo nikdy neurobil. Použitý starý nábytok! Prikývla som.Zašli sme do cukrárne na kávu a celkom dobre sme sa bavili.Vtom k nám prišlo asi sedemročné cigánča a zapýtalo si nejaké drobné na rožky, žobronilo, chúďa. Znehybnela som a sledovala som reakciu svojho parťáka. Odbil dieťa a nedal mu ani halier, len sa tak zaprášilo. Vytiahla som nejaké drobné- "Tu sú , poď Kubo," zvolala som na chlapčeka, ale ten už bežal preč...Prekvapená zízala som hodnú chvíľu na známeho. Potom sme sa išli ešte prejsť. A čo mi nezahlásil, keď sme boli na polceste k cieľovému objektu: "Treba sa oženiť(!) s nejakou solventnou ženou, po svatbe trochu počkať a potom ju otráviť.""To nemyslíš vážne," odpovedala som mu, skoro mi zabehla slina v ústach."Ale áno", nedal sa presvedčiť.Tentokrát som sa rozhodla, že budem opatrná. Tému peniaze som vyškrtla zo svojho repertoáru a vduchu som vymazala aj jeho telefónne číslo zo svojho mobilu. Niežeby som bola solventná, ale tento človek urobí pre peniaze kadečo.Takže, Vážení páni, nič v zlom, ale na obranu žien musím uviesť, že nielen niektoré ženy bažia po solventných partiách bez škrupúľ, ale aj podaktorí z Vás, mužov!Kiežby sa takéto dva rovnako finančne orientované jedince stretli, čo by z toho asi vzniklo? Banková lúpež storočia?
Peňazichtiví muži
"Ahoj, nepoznáš niekoho, kto má doma nepotrebný nábytok?" Napísal mi kamarát-známy e-mailom."Kúpil som si jednoizbový byt a teraz si ho chcem zariadiť."