Staroba

Pristavím sa pri ňom a vždy mu odpoviem s úsmevom a na tvári sa mu zračí výraz priateľstva. Vtedy si vždy pomyslím na tých, ktorí starými pohŕdajú. Vraj zavadzajú, sú na obtiaž....Taký nezmysel. Starí ľudia sú tak múdri, oni už vedia, o čom ten život je, a čo je v ňom podstatné, oni by nám to aj chceli povedať, ale mladí ich nepočúvajú a v dnešnom strese nikto na nich nemá čas. Každý sa ženie za svojími predstavami a nad starými ľuďmi iba mávne rukou. Chyba! Keby sme ich vypočuli, snažili sa vziať si od nich to, čo nám chcú odovzdať, možno by sme zistili, že to, čo hovoria, sú fantastické veci!Oni už majú nad životom nadhľad, ktorý im vyvoláva úsmev na tvári a veselý pohľad...Život, to je jeden veľký príbeh, a je iba na nás, ako ho prežijeme, či v slepom naháňaní sa za pominuteľnými vecami, alebo pestovaním ľudských hodnôt, medzi ktoré patria nesporne aj medzigeneračné vzťahy. Veď nakoniec, nielen starí nás potrebujú , ale aj my ich múdrosť vekov. Ibaže o tom nevieme. A to je škoda.