V každej učebnici žurnalistiky sa človek stretne s dvoma (alebodokonca viacerými?) typmi správ, a to je:
a) spravodajstvo- to sú správy, ktoré iba sucho konštatujúfakty, čo, kde a kedy sa stalo resp. prihodilo, čo možno nestranne.
b) publicistika- kde novinár nielen že konštatuje, čo sa stalo, ale pridáva k tomu ajvlastný názor, a dáva veci do súvislostí, ktoré, sú podľa neho celkommožné, ba dokonca môžu byť aj pravdivé. Niekedy sa novinový článok končí dokoncaaj otázkou.
Tu mi vyvstáva poznamenať, že čím viac čítam internetové noviny, tým viacdospievam k presvedčeniu, že VŠETKY novinové články sú tzv. publicistickýžáner. Ako keby spravodajstvo vymrelo!
Na základe spravodajstva si človek snáď skôr vytvorí vlastný názor o udalostiach,ktoré sa stali, keďže nie je ovplyvnený názorom pisateľa článku. Preto maprekvapuje, že spravodajských článkov je tak úžasne málo.
Kam sa podelo nestranné spravodajstvo?
Za socializmu sme svojho času mávali vlajočkami na uliciach a kričali sme:„MY chceme mier!“
Teraz mám chuť postaviť sa a kričať: „Ja chcem nestrannéspravodajstvo!“, a v duchu sa pýtam sama seba:
Bola by som s týmtovýkrikom sama?!
