O umelcoch trochu inak

Je tu tzv. Smotánka, ktorú môžeme sledovať v televízii- známe slávne osobnosti slovenskej umeleckej scény, ktorí zarábajú ťažké peniaze. Ale tých je zopár. Priemerný človek sa umením neuživí.Na Slovensku nie je taká životná úroveň, ktorá by oceňovala umenie ako niečo výnimočné. K tomuto bodu sme ešte nedospeli. My= spoločnosť ako taká.Umelec musí mať skutočne výnimočný talent a patričné vzdelanie + kontakty. Takúto trojkombináciu má len zopár vyvolených. Ambície by možno aj boli, ale realita je tvrdá. Ak už človek v sebe takúto odvahu nájde, namieri si to do Bratislavy, lebo to je fakticky jediné miesto v republike, kde sa to ako-tak dá realizovať. Centrálne. Vynímajúc spisovateľov, tí môžu písať/tvoriť hocikde. Ostatní umelci sú odkázaní na miesta, kde sú ich nadšenci- obdivovatelia. Často sú odkázaní za svojim publikom cestovať. Avšak dovolím si tvrdiť, že centrum umenia je u nás v Bratislave.No napriek tomu sú túlavé duše, tí umelci. Hľadajú uznanie- a priznajme si- aj slávu. Veď kto by nechcel zdieľať toľký obdiv k výsledkom svojej práce...Môj otec však tvrdí jedno- prečo murári, čo postavili obrovské katedrály, nie sú umelci. Slávni sú iba tí, čo ich navrhli. Cení sa nápad, nie realizácia. Prečo by kuchári nemohli byť umelci...Veď aj oni s svojim spôsobom výnimoční...A preto by mohli byť aj oni extra triedou- umelcami.Veď aj ten drobný obuvník, ktorý opravuje topánky, je nadmieru zručný a skvelý odborník vo svojom obore...ako umelec.Pretože umenie rozvíja svojou tvorbou kultúru duše, nie materiálne statky. Preto. Ale je to škoda, no nie?