Čudné puto

„To robí to vysedávanie pred počítačom,“ pomyslela si skepticky. Keď to takto pôjde ďalej, za chvíľu si bude musieť kupovať o číslo väčšie oblečenie. Uvedomovala si, že je už stará a priberanie na váhe ide ruka v ruke s pribúdajúcimi rokmi. Snažila sa udržať si svojho manžela inými kvalitami ako vzhľadom. Bola veľmi dobrá odborníčka vo svojom fachu- audítorka. Vyznala sa vo finančníctve, účtovníctve a v príslušných zákonoch, vrátane daňových, čo jej vynášalo veľa peňazí. Manžela spoznala na Vysokej škole. Obaja boli ekonómovia. Zoznámili sa v začiatkom druhého ročníka. Bolo jej jasné, že keby nie jej, Karol by školu nedokončil. Bola k nemu vždy trpezlivá a keď nejakej prednáške nerozumel, bola vždy poruke, aby mu po škole všetko vysvetlila. Spolu sa učili na skúšky, zápočtové písomky, robila mu aj semestrálne práce. Tak mu prešlo celé štúdium. Ani v práci sa nezmenil. Čo sa týka ekonómie, akosi mu to nezapaľovalo. Zmeny v účtovných zákonoch sledoval s takým nezáujmom.....Našla teda veľmi skoro spôsob, ako si ho udržať- vzdelanie, neskôr práca. Každý zložitejší prípad riešili doma spoločne, zavretí v pracovni ich bytu, a nikto ich nevidel. Bolo to puto, ktoré ich spájalo.Po pracovnej dobe ona robila ešte nadčas. Svoju prácu milovala, tak ako hádam málokto. Na rozdiel od neho:„Kam ideš“? opýtal sa jej, keď si doma poobede obúvala topánky.„Do práce. Ešte potrebujem čosi dokončiť...“Vedel, že je to výhovorka. Nič nepotrebuje dokončiť, jednoducho je do svojej práce zbláznená, a vždy si nájde niečo, aby sa tam mohla večer vrátiť.Večer presedel pri telke, pozerajúc futbal. Dúfal, že tento krát jej to nebude trvať tak dlho ako minule, keď prišla domov o pol jedenástej. Plánoval si s ňou urobiť sladký večer pri sviečkach. Vždy sa poriadne rozčúlil, keď prišla domov neskoro. Kvôli práci. Keby to bolo kvôli inému chlapovi, mal by dôvod sa na ňu hnevať. Ale takto... Mohol iba potajomky zúriť.Hodiny pravidelne tikali. Bolo už desať hodín, keď sa ozvalo štrngotanie kľúča v zámku. „Konečne!“, vydýchol si s radosťou. „Ešte to stihneme“.Nestihli to. Domov prišla urobená a dobitá ako pes, neprístupná žiadnym nežnôstkam.Nemohol jej nič vytknúť, veď ju tak potreboval, a ona nerobila nič zlé- iba namiesto neho – navyše robila.Život nebýva vždy jednoduchý.Bolo to čudné- puto, ktoré ich spájalo, ich zároveň rozdeľovalo.