Akí však boli prekvapení, keď znova našli k sebe cestu- aj keď po rokoch, so zopár krížikmi na chrbte.Ich stretnutie bolo nečakané, a strašne nenápadné- v autobuse:„ Ahoj, si to Ty, Peter?“„Ahoj Lenka, nemôžem tomu uveriť. Ako sa máš?“Nasledovala séria otázok a odpovedí. Tak prekvapujúcich, niekedy až zarážajúcich.Vymenili si telefónne čísla so slovami: „ Ozvem sa Ti zajtra.“„Teším sa.“Zajtra skončili v mestskej kaviarni. Pri vôni horkej kávy si zaspomínali, aké to bolo, keď boli ešte tak mladí, odvážni a pojašení zároveň. Porozprávali si svoje osudy, občas smutné, niekedy veselé.Zdá sa, že sa druhýkrát našli. Akoby súčasne to obaja pochopili. Slová vymenili za nežné dotyky v súkromí jej bytu....A ráno bolo tak krásne!Bol to osud, čo ich tak neskoro zviedol dokopy?Bol to Boh?Ó nie, bola to láska. Nestarnúca, svieža, večná.
Láska(vé) návraty
Boli dvaja- on a ona. Kedysi dávno sa k sebe mali. Čosi sa však pokazilo- a osud ich cesty rozdelil. Nadlho, nie však navždy. Stretli sa po čase – on rozvedený, ona vdova. Smutné, veľmi smutné...