Nostalgickým tónom písaná autobiografia, popretkávaná spomienkami a komentármi k niektorým slávnym postavám z divadelnej a filmovej scény, ktoré Liv Ullmannová zosobnila. Autorka zároveň odhaľuje svoje skryté myšlienky, priznáva sa k chybám, ktoré vo svojom živote urobila. Opisuje svoje vzťahy s mužmi jej života, spomína na stretnutia so slávnymi osobnosťami umeleckého a politického života a hlavne sa prihovára svojej dcére Linn, ktorej venovala túto svoju knihu. V epilógu sa autorka obracia k svojej dcére Linn s ospravedlnením za to, že jej výchove venovala menej času ako svojej kariére herečky. Bola to cena za jej slávu, ktorú vedome a dobrovoľne zaplatila.Zároveň Ullmannová prezrádza, že možno po celý svoj život hľadala v sebe to malé stratené dievčatko:„Možno je to stratené kráľovstvo môjho detstva, ktoré neustále hľadám“, znie posledná veta jej autobiografie.A pritom ho mala tak blízko- mohla svoje stratené detstvo prežívať znovu spoločne so svojou dcérou Linn, mohla sa ním duchovne nakaziť, vyrastať znova spolu so svojím dieťaťom.....To, čo sama priznáva, že vytrvalo hľadala a ešte stále hľadá, mala na dosah ruky. Celý život to hľadala na javisku, a pritom to mala zosobnené vo svojej dcére. Aký to paradox!Zamenila to však za slávu.Svet dostal slávnu herečku, ale jedno dieťa možno prišlo o maminu výchovu.Je to správne? Napadá ma jeden trefný výrok, ktorý hovorí za všetko:„Svetská sláva, poľná tráva.“ Venované všetkým mamám- karieristkám
Liv Ullmannová: "Premena"
Rada čítam autobiografie umelcov, aj toto je jedna z nich. Chcela by som sa k tejto knihe vyjadriť, lebo ma oslovila. V žiadnom prípade to však nemá vyznieť ako propagácia diela, aby ste si ho kúpili, to nie. Je to iba môj skromný názor, na záver s malou myšlienočkou.