V spomenutom texte autor uvádza veľmi zvláštnu báseň od istého , predpokladám, že vymysleného írskeho básnika O´Shawna, ku ktorej predkladá vysvetlivky jednotlivých veršov, ktoré sú, suma sumárum niekoľko krát dlhšie ako samotná báseň.Báseň je ladená humorne, no, zdá sa mi, že Allen sa chcel zasmiať nad umením veršotepcov, ktorých výtvorom často krát rozumie len sám autor.Každý človek má určité dojmy, zážitky vo svojom živote, či už sprostredkované, alebo na základe vlastného poznania, ktoré tí citlivejší, umelecky a literárne založení jedinci- transformujú do básní. Allen sa vysmieva určitým básnikom ako ľuďom, ktorých subjektivizmus privádza ostatných ľudí na hranicu pochopenia, ako sa vôbec o nejakom pochopení dá hovoriť. Toto poznanie podáva veľmi vtipne, čo stojí za zamyslenie a podáva hodnotný kultúrny zážitok.V súvislosti s tým vzniká otázka, či aj takíto umelci, ktorým ľudstvo nerozumie, sa vyznačujú genialitou.Tu totiž vzniká istá disproporcia v pochopení, respektíve nepochopení diela. Dôležitý je podľa mňa aj dôvod neporozumenia, a tým môže byť jednak predstih v myslení, tzv. GENIALITA, ale často krát, aj keď si to autor ani neuvedomí, je to u niektorých básní veľká subjektivita vnímania a prežívania sveta okolo seba, zhmotnená do poézie.Pri celkovom nepochopení básne je to však ťažké rozoznať.V taký čas nám, nechápavým, ostáva sa nad celou záležitosťou pousmiať, čo ponúka Woody Allen, a založiť celú vec do priečinka NEPOCHOPENÉ s poznámkou- Dôvod neznámy.Ten zistia až nasledujúce generácie.MY už nie.
Rozumiete poézii?
Túto otázku si kladiem dosť často. Pre tých, ktorí sú na tom podobne a chcú sa nad celou záležitosťou pousmiať, odporúčam prózu Woodyho Allena nazvanú „Írsky génius“.