Perspektíva študovaných hláv

Nebýva v tom istom meste ako ja, tak komunikujeme po telefóne. Minule som dostala chuť sa s ňou porozprávať, a tak som jej zavolala.Musím ešte poznamenať, že má vysokú školu, ovláda cudzí jazyk aktívne- nemčinu a má už ROKY problémy s prácou, teda presnejšie povedané nájsť a udržať si prácu napriek tomu, že žije v Bratislave, kde je pracovných možností najviac na celom Slovensku.Vyštudovala školu, ktorá ju evidentne baví- Ekonomickú univerzitu. Zoznámili sme sa v čase, keď bola nezamestnaná. Trvalo jej PÁR ROKOV, kým si našla miesto vo svojom obore, mimochodom veľmi praktickom (účtovníctvo), v jednej prestížnej firme s dobrým menom, ktorú nechcem menovať. Pracovala tam dva roky, aj cez víkendy a bola skutočne uznávaná odborníčka.Keď som sa s ňou posledne rozprávala, dozvedela som sa, že ju vyhodili. Dôvod- na jej miesto prijali inú ženu, ktorá nemala patričné vzdelanie, ale poznala sa so šéfom firmy a tomu ktosi dôležitý prisľúbil, že keď dotyčnú zamestná, bude mu dohadzovať zakázky. Pomyslela som si- typické Slovensko! Akú perspektívu má vzdelaný človek na Slovensku, ktorý nemá známosti ale je odborne "podkutý"?Odpoveď znie- chabú! Vysokoškoláci to riešia potom tak, že buď vezmú stredoškolské miesto s nížším príjmom (ak ich vôbec zoberú), alebo idú pracovať do zahraničia (opatrovať deti, do hotela ako chyžné a pod.), aby si vôbec na seba zarobili.A to ešte nehovorím o tých, ktorí študujú len kôli titulu a zamestnajú sa v obore, čo s ich školou nemá nič spoločné.Zdá sa mi to zvrátené. Celý tento systém.Keby sa našiel niekto, kto by toto všetko nejako spravodlivo a rozumne riešil.Ale to je asi len moja fikcia.