Slovenská ekonomika robí zo svojich ľudí talenty na všetko

Rezervovali sme linku a popri tom aj nejaký nábytok do dievčenskej izby, teda diván aj so stenou. Presne podľa katalógu. A poďho späť.V deň D sme vyštartovali po nábytok. Objednali sme si menšiu Aviu so šoférom a hurá za hranice všedných dní. Pri ceste tam sme narazili na problém. Postavili sme sa totiž do radu pre osobné autá aj s Aviou. Osobné auto pustili, tak sme šli až k predajni, no a na Aviu sme čakali dobrú polhodinu, hodinu. Šofér teda ako „správny znalec“ dopravnej problematiky nevedel, že tento typ Avie sa už ráta ako nákladné auto. Pardón, to sme zrejme mali vedieť my.Nakoniec sme sa dočkali. Prišli sme do predajne, naložili sme skontrolovaný nábytok Na hranici vznikol problém. Nechceli nás pustiť, vraj máme vyložiť všetok nábytok na cestu. „ Do toho snehu?“, ohradil sa otec. Nepomohlo to. Prišiel na rad brat. Tónom profesionálneho obchodného agenta presviedčal colníka o tom, že Slovák si horko- ťažko našetrí na byt a chce si ho zariadiť, nemá peniaze tak ide do Poľska- a oni- colníci- ho stopnú. Hučal doňho a hučal, až ho nakoniec presvedčil. Predstavte si, pustili nás. Bez cla. Slovák sa tento raz ukázal ako obchodný talent.Prišli sme do bytu. Vyložili sme vlastnými kapacitami nábytok do izieb- a teraz ho ešte poskladať. Stena do dievčenskej izby totiž bola v narezaných doskách aj s priloženými klincami a lepidlom. Dva dni sme ho skladali.Teraz tam stojí a díva sa na nás. A my sa dívame naňho ako víťazi. Obstáli sme. Sme totiž slováci- talenty na všetko!