Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Aj ich natiahli na maximum. Vraj: "Pani, viacej už nemôžme, lebo sa poškodia, rozpadnú, viete..."
Obula som si ich a pochodila v nich zopár krokov.
Ušlo to. Reku, dobre, beriem ich späť. Pani sa na mňa pozrela s úsmevom.
"Ďakujem", hlesla som stručne, zaplatila som a odišla som s myšlienkou:
Ako málo stačí človeku ku šťastiu v živote...keď "päta netlačí"!
A to aj v prenesenom zmysle slova.
