Magistra, 27 rokov, slobodná, diagnóza: rakovina.Keď zomrie niekto mladý, každého hneď napadne, prečo práve on/ona, že je to nespravodlivé, zomrieť v tak mladom veku, a podobne. Niekedy sa stane, že sa človek čuduje, koho sa to Tetka smrť dotkla svojími ľadovými rukami, a akým spôsobom ho povolala k sebe. Najhoršie je, keď ten človek pred smrťou veľmi trpí. Tu by sa mohli vyjadriť lekári. Dá sa predsa zmierniť bolesť napríklad morfiom....Potom- už nie.Staré babky hovoria, že deti pykajú za hriechy svojich rodičov štyri generácie dozadu. Neviem, čo si mám o tomto tvrdení myslieť.Ako veriaci človek mám o posmrtnom živote určité vedomosti z katechizmu. Čo však, keď príde náhle neprirodzeným spôsobom, teda nie na starobu...? Čo si má o tom čovek myslieť? Prečo? A potom, prečo takto? Osobne si mysím, že odpovedať na tieto otázky nijaký človek na Zemi nedokáže. Preto je podľa mňa je zbytočné nad nimi dumať. Treba to prijať s pokorou, tak výraznou u nábožensky založených ľudí.A žiť svoj život dobre, aby sme ja alebo moje deti neboli takto nečakane povolaní.Žiť dobre.V tom je POKORA, a MÚDROSŤ ŽIVOTA.
Tetka Smrť
Ležala v truhle celá bledá. Na hlave mala pestrú šatku, tak, že jej nebolo vidieť vrch hlavy. Ruky, zopnuté v dlaniach, pôsobili tak pokorne, vyrovnane. Skutočne ju už nič nemôže rozhádzať. Je totiž mŕtva.