Myslia si to totiž ľudia, ktorí na východe Slovenska neboli, alebo- teraz to preženiem, tu boli iba veľmi dávno, ešte z čias Prvej republiky. Tí, ktorí majú KUSÉ informácie z druhej ruky: z tlače, novín, televízie, jednoducho z masmédií, ale osobne tam neboli.Prečo si takíto ľudia myslia, že na východe Slovenska sú ešte stále zemľanky, slama sa tu prehadzuje vidlami a dievčatá sa na Veľkonočné sviatky olievajú vedrami vody, prípadne rovno sprchou vo vani....Takto je to na dedine, no nie v mestách, prosím.Konečne som však pochopila, ako takýto mylný dojem vzniká. Keď ma okolnosti doviedli do Kojšova, a ja som s námahou našla zopár- podotýkam ZOPÁR raritných a súčasne tak roztomilých ľudových chalúpok, medzi množstvom klasických rodinných domov. Nedalo mi to a nafotila som ich. Prišla som domov do KOšíc a ukázala som ich svojej rodine.Vraj pekné chalúpky, povedali. A potom ešte jedna otázka: TO VŠETKY boli takéto?Bingo!Totižto NEBOLI.A ja som v momente pochopila, ako vzniká povrchný dojem.Preto, milí moji, Východ Slovenska, to nie je iba dedina, prosím.
Východ Slovenska, to nie je iba dedina, prosím!
Som si vedomá toho, že pichám do osieho hniezda, no nedá mi nepovedať to, čo je obsiahnuté už v nadpise článku.