Ak si niekto myslí,že sa vôbec niekedy ženy dopracujú k emancipácii, alebo že emancipovanéniekde na svete aj existujú, hlboko sa mýli.
Je to dané akosibiologickým vývojom a deľbou práce. Už od praveku.
Pravda, dobapokročila:
- ženy , ak majú záujem, môžu tiežštudovať na školách rovnako ako muži. Kedysi to bolo výsadou
šľachty a cirkvi, tá držalav spoločnosti úroveň vzdelania.
- ženy chodia dnes už do práce,a zarábajú si na živobytie ako muži- nie však s rovnakým platom, či platovým postupom
- muži- podotýkam, že iba niektorí!-pomáhajú svojim manželkám s niektorými domácimi prácami, ale hlavnéa celkové riadenie chodu domácnosti ostáva stále na ženách
- ženy dostali možnosť pracovať vo vysokýchfunkciách (ako riaditeľky podnikov či nebodaj ministerky), ale aké je to úbohépercento vzhľadom k počtu mužov vo funkciách a koľko ich to stálonámahy sa na tieto posty dostať, a medzi mužmi sa profesne udržať, tovedia len ony
- vtipy typu- žena za volantom, či nechajteženu, veď má svoje dni... alebo anekdoty o blondínach stále nevymreli akolujú medzi ľuďmi aj naďalej.
a napokon, čoje najdôležitejšie, sa dopracujeme k tomu, že úplná emancipácia žien nikdynebude.
(Ako hovorí EdgarAlan Poe vo svojej básni Havran- alebo správnejšie Krkavec: NEVER MORE!)
Pretože:
Nech je žena akokoľvek inteligentná,vzdelaná, ambiciózna či chytrá, jej úloha vo vzťahua v spoločnosti koniec -koncov skončí vždy pri sporáku, umývanídlážky a výchove detí.
A keby aj takéženy existovali, osobne si myslím, že muži by z toho neboli veľmi nadšení,či šťastní, lebo potom by to už neboli ženy, ale tzv. muži v sukniach,teda mužatky.
Ženám tedaodporúčam sa týmto stavom jednoducho zmieriť, veď keď Boh delil moc medzi mužaa ženu, muž povedal: „Ja budem mať vždy prvé slovo.“
A žena rýchledodala: „A ja posledné!“
Zdá sa mi, že toplatí aj v reáli.
(venovanévšetkým ženám)
