Trnavská stovka. Organizovaný pochod v Malých Karpatoch merajúci skoro 95 kilometrov. Koná sa v prvý júnový víkend. Registrácia je v Bratislave na Kamzíku a pre tých nezlomných je cieľ v Brezovej pod Bradlom. Pre mňa bola táto akcia dlho očakávaná v hlave aj na tréningoch.
Z denníka skautíka:
Vstávam 3:35. Balím si posledné veci do batohu. Repelentom si na dvore nastriekam nohy, ruky si pretriem opaľovacím krémom, zoberiem jedlo do ruky a o štyroch vyrážam na vlakovú stanicu. Za pol hodinu mi ide vlak do Bratislavy.
Z Kútov sme mali vyraziť 5:13, ale vlak postupne naberá v zahraničí meškanie. Takže môj plán byť v cieli do pol noci zomiera už tu na vlakovej stanici v Kútoch. Pozorujúc východ slnka sa začína otepľovať a my ešte stále nevieme, kedy vyrazíme. Sme tu asi šiesti, čo ideme na pochod. 6:10 si hovorím, že som mohol už vybiehať zo stanice v Bratislave, ale nám už zase oznámili, že sa meškanie predĺži. Celková dĺžka meškania nakoniec bola 75 minút. 6:30 vyrážam do Bratislavy na stojáka vo vlaku, ktorý sa zdá byť plný ľudí.
7:35 vybieham z hlavnej stanice po zelenej značke mestom na Kamzík, aby som stihol registráciu. Prišiel som presne o ôsmej, kedy sa končí. Tak organizátorom hovorím, že nám meškal vlak, že ak môžu, nech chvíľku počkajú. Do batohu si dám papier na pečiatky a pokračujem na Biely kríž. Dnes ma čaká až na malý úsek hlavne červená značka.
Po hodine aj štvrť som za Bielym krížom a smerujem na vrch Somár, kde som si naplánoval pri peknom výhľade prvú prestávku.
22.kilometer patrí výšľapu na Somár, kde som pred jedenástou. Prestávka padla dobre, keďže mám pred sebou ešte niečo vyše 70 kilometrov.
Na Čermákovú lúku som sa tešil kvôli prameňu. Veľa ľudí tu už odpočívalo, aj na vodu som čakal. Čas mám niečo po pol druhej a 37 kilometrov v nohách. Mám malú prestávku a vyrážam ďalej.
Na 46-tom kilometri, čiže v Sološníckej doline začína veľmi pršať. Dám pršiplášť na batoh a vo svojom tempe pokračujem ďalej. Sú tri hodiny popoludní. Nad nami je búrka podľa predpovede. Pred sebou mám vrch Vápenná. Jeden z najvyšších kopcov, čo dnes pôjdem. Zem je už kvôli dažďu dosť rozmáčaná a blatová, takže idem radšej krokom, nie behom.
Po Vápennej s peknými výhľadmi sme mali nasledujúcu zastávku na pečiatky na Amonovej lúke, ktorá sa nachádza na 54 kilometri. Samozrejme v daždi. Vrch Klokoč, môj najobľúbenejší vrch v Malých Karpatoch, obchádzame pre veľkú búrku na kopci.
Buková. Konečné miesto pre mnohých. Mám 65 kilometrov, čiže pred sebou 29. Je pred siedmou, do pol noci zostáva 5 hodín. Pri priemernej rýchlosti 6 kilometrov za hodinu by som mohol prísť do cieľa o pol noci. Dám tomu aspoň šancu. To by znamenalo byť v cieli do 17 hodín. Plánoval som prísť v rozmedzí 18 až 21 hodín. Tak uvidíme. Musím zabrať. Každú hodinu treba zobrať zodpovedne a nevzdávať sa.
Do cieľa nakoniec vážne prichádzam do pol noci. Chýbajú síce len 3 minúty, ale cieľ som si splnil. Hodinky ukazujú prejdených 94,5 kilometra a čas 16 hodín a 24 minút. Som 76. v cieli.
Akcie sa zúčastnilo 960 turistov, čo bolo na trase aj cítiť. Aspoň do Bukovej som veľa ľudí predbehol. Organizácia dobre fungovala. Ďakujeme všetkým ktorí priložili ruku k dielu a venovali nám svoj čas. Za rok snáď opäť.
