Našťastie sa nič nestalo, ale bolo to veľmi tesné. Asi desať minút po tom, ako nám to hovorila, sa ešte triasla. Nie je to presný popis situácie, ale bola v ohrození života.....
V ten večer sme sa niektorí z nášho piatočného stretka zišli na kofole v rekreačnom stredisku na Gazárke. Teda oni boli na kofole a ja na viney. Ako sme sa o tom rozprávali, ešte jeden z nás spomenul, ako raz v Blave prechádzal cez prechod. Bola tma. Kuk na jednu stranu. Nič. Kuk na druhú stranu. Nič. Tak išiel. Ale z jednej strany išlo auto iba s jedným svetlom. Rýchlo začalo brzdiť. Zašmikovalo. Asi meter pred ním zabrzdilo. Prešiel. Auto sa znovu rozbehlo. Ale za stopäťdesiat metrov zabrdilo. Vyšiel z neho vodič. Žena. Videl, že sa z toho šoku musela predýchať......
Je jar. U nás na námestí normálne sobotnajšie ráno. Ľudia chodia a nakupujú. Autá jazdia sem-tam. Zrazu veľký rachot. Rana na celé námestie. Čo sa stalo? Na rohu sa stala havárka. Auto a motorka. Keďže vodič motorky bol veľmi mladý, tak na to dúpol, a preto preletel cez kapotu toho auta. Odreté, možno až dolámané nohy, ruky, rebrá - no proste celé telo. Ale o to tu nejde. Vodič auta? Znovu žena. Keď vyšla z auta, asi po minúte skolabovala. Bola v šoku. Jej autu sa ale skoro nič nestalo. Do nemocnice najprv odviezli ju, a potom toho na motorke......
Vôbec mi tu nejde o to, aby som poukázal na to, ako ženy jazdia. Že môžu skoro za každú haváriu. Niektoré jazdia veľmi dobre. Bezpečne. ( viď príklad: kamarátky zo spoločenstva). Ja sám nemám vodický preukaz........
Pri rozprávaní týchto príbehov som si ale uvedomil jednu vlastnosť niektorích žien. Citlivosť. Kamarátka nám povedala, že ženu takéto situácie úplne šokujú. Že je schopná dostať veľmi vážnu depku z toho. Mali by sme byť Bohu vďačný za ich citlivosť k ľudskému životu. Tá pri tej motorke si mohla povedať, že to je jeho chyba - nedal jej prednosť v jazde. Ale nie. Jej citlivosť k ľudskému životu bol prednejší ako názor iných na danú haváriu. Aj keď ho nepoznala......
Sú rôzne typy citlivosti. Na jednej strane je drsnosť, nesúcit a opak empatie. Na druhej strane by možno mohlo byť aj to, že človek uprednostňuje viac zvieratá ako ľudí. ( pretože majú na to svoje dôvody - ako hovoria). Ale ešteže existuje zlatý stred. Čo sa týka muža a ženy, tak sú na tom lepšie ženy. Ako sa hovorí: Kto začal vojny? Prvú a druhú svetovú? Ženy? Muži! Perché? Pretože mužom, napríklad, chýba špetka citlivosti. Zvyčajne v tej rozhodujúcej situácií. Poznám to z vlastnej skúsenosti........
Ale poďme naspäť k žene. Počas všetkých rozhovoroch o ženách, mi vyšiel výsledok: Muž má radšej citlivú ženu/dievča ako nejakú surovú, drsnú, vulgárnu. Nebojte sa! Svojej citlivosti a nehy. To ako sme my dostali dar sily od Boha, tak Vy ste dostali toto. Je veľmi príjemné pre nás sa pozerať na citlivosť matky alebo ženy, keď je s dieťatkom. Na jej nehu. Na jej rozjasnenú tvár.........a tie žiariace oči ;o)
P.S.: Bože, díki, že si ochraňoval našu kamarátku a nechal ju ešte medzi nami. Na 100% som si istý, že si bol pri nej, pretože ak by zomrela, išla by určite do neba. Lebo chvíľku pred tým si jej preukázal milosť skrze kňaza. Mala čisté srdce. A pri takých veľmi rád bývaš. Kto nevidí Milosrdenstvo ,,kresťanského,, Boha ( preto som to dal do zátvoriek, lebo on je Bohom všetkých, ale nie každý to príjme ), tak tu je jeden príklad: Tak laicky povedané: Ak by zomrela, išla by k nemu. Určite o tom On vedel. Ale nechal ju ešte medzi nami. Pretože nie sme na jej odchod pripravený.
Chýbala by nám. Ale Ty si sa jej zriekol v prospech nás. Ani nie som prekvapený, keďže si si to ,,nacvičil,, so svojim Synom :) ĎAKUJEME
