Myslíte si, že digitálne média spôsobujú závislosť? Ako napríklad alkohol alebo nikotín? Vedec Manfred Spitzer, ktorý sa venuje výskumu mozgu hovorí, že digitálne média z dlhodobého hľadiska škodia telu a predovšetkým duševnému stavu.
V knihe Digitálna demencia ponúka viaceré štúdie ako základ svojho názoru. Nad niektorými je dobré sa zamyslieť, kam smeruje naša „online” spoločnosť. Koho zaujíma táto téma, tak si môže knihu prečítať. Tu uvádzam pre mňa najzaujímavejšie myšlienky.
Zabudnite na krížovky a sudoku, choďte behať
Moderný výskum mozgu dokazuje, že najlepším mozgovým tréningom je obyčajný beh a učenie sa ťažkých vecí. Nervové bunky sa musia po svojom „narodení” dôkladne namáhať, aby prežili.
Nedokončené činnosti si pamätáme dvojnásobne lepšie ako dokončené
Vždy, keď začína byť príbeh v TV seriáli naozaj napínavý, diel sa skončí a s napätím čakáme na nasledujúcu časť. A ani ju nezmeškáme, lebo neustále musíme myslieť na nedokončený dej. Aj reklamy (trailery) majú snahu prinútiť diváka, aby si domýšľal pokračovania a tým si zapamätal obsah.
Počítače vs vzdelanie
Počítače dnes deti a mládež používajú prevažne na hranie hier, takže na učenie zostáva menej času. Okrem toho tí, ktorí sústavne vraždia nejaké monštrá a sú za to odmeňovaní, považujú bežný školský deň za relatívne nudný. Preto sa skracuje nielen čas na učenie, ale vytráca sa aj motivácia.
Vývin reči u detí
Malé deti, ktoré pravidelne sledujú TV, poznajú výrazne menej slov. Zaostávajú teda v rečovom vývine. Pozitívny vplyv na vývin reči má čítanie rozprávok a rozprávanie sa s deťmi.
Výška vzdelania
Ľudia z nižších sociálnych vrstiev trávia pred TV viac času. To zapríčiňuje, že sú menej vzdelaní, a preto majú menší plat a sú chudobnejší. (Toto je zaujímavá teória. Je to naozaj tak?)
Fungovanie mozgu
Jeden experiment so skúsenými sudcami preukázal, že ak dlhší čas nič nejedli, doslova prestali fungovať a boli náchylní udeľovať tvrdšie rozsudky. Ak deti u nás, ktoré denne nahrádzajú raňajky sledovaním televízie a potom idú do školy, robia v podstate to isté, ako keby si pred pretekmi strelili do ľavého a pravého kolena. Je to preto, že čelový lalok je zvlášť „chúlostivý” nielen pri únave, ale nefunguje až tak dobre ani pri poklese hladiny cukru v krvi.
Face to face komunikácia
Na internete sa klame viac ako v reálnom svete. Kto sa odovzdá virtuálnemu svetu kliknutím myši, dokáže o ňom omnoho ťažšie rozmýšľať ako tí, ktorí rozumejú reálnemu svetu. Kto sa o naučených poznatkoch rozpráva v skupine troch ľudí, zapamätá si ich lepšie ako ten, kto si o nich chatuje s dvomi ďalšími priateľmi.
Ponocovanie
Ak sa práve veľa učíme, potrebujeme viac spánku. Ak ponocujeme, aby sme sa učili, sami sme si na vine, že sa nám nedarí. Mozgu bránime, aby si v noci všetko zrekapituloval, a tak upevňoval, čo sa cez deň naučil. Mozog si počas spánku triedi prežité situácie a naučené veci.
"Keď prácu mozgu prenášame na externé zdroje, mozog postupne prestáva naplno fungovať. Nervové bunky odumierajú a dorastajúce bunky nedokážu prežiť, lebo ich nevyužívame. U detí a mladistvých sa vplyvom obrazových médií dramaticky znižuje schopnosť učiť sa. Následkom sú poruchy pozornosti, strach a otupenie, poruchy spánku a depresia, nadváha, tendencia k násiliu, šikane a sociálny úpadok. Preto by sme mali obmedziť konzum, aby sme predišli digitálnej demencii." Manfred Spitzer
