Moja prvá ústna odpoveď bola z náboženstva. Vytiahol som si dve otázky: Liturgia a pôsobenie Ducha Svätého v dnešnom svete. U tej prvej som mal/mohol rozvyť v odpovedi liturgické knihy: Rímsky misál, Lekcionár, Evanjeliár, Rituál, Pontifikál, Spoločné modlitby veriacich - však kto by ich nepoznal. Ešte som mohol povedať a vysvetliť, načo slúži direktórium. Aké je jeho využitie. Pomocou Svätého Písma som mohol určiť tri zmienky o Duchu Svätom v Starom Zákone a tri v Novom Zákone - to už bola druhá otázka.....
Keďže som mal po prvom predmete asi tri hodiny voľno, zašiel som domov. Po návrate do školy sa už šírili hlasy, že komisia na maturitný predmet z geografie je veľmi prísna. A že to tam budeme mať dosť dusné. Ale hneď sme si so spolužiakom povedali, že ich uvedieme na pravú mieru a že im ukážeme, kto tu je pánom :). No však samozrejme že my. Chodím tam štyri roky a nenechám sa zastrašiť niekým, koho nepoznám a koho už možno nikdy v živote neuvidím. Za dvadsať minut som sa stihol pripraviť na vodstvo Slovenska, povrch Antarktídy a trochu aj na náboženské a národnostné problémy vo Svete. S trochou pomoci pri tej poslednej otázke som to nakoniec zvládol.......
Po vydarenom dni som išiel už pred deviatou spať. Ale okolo jedenástej bol zrazu výkrik. Čo sa stalo? To náš kocúr dostával ,,na držku,, od druhého kocúra. A už som nezaspal. Až do zazvonenia budíka.......
Po úvodnom „Buongiorno” sa hneď nálada na taliančine trochu zlepšila. V prima parte som mal tri obrázky. Symboly Slovenska. Bratislavu - castello, ponte Nuovo e AuPark. Na druhom boli Čičmany a na treťom plte z Dunajca. V druhej časti odpovede som hovoril o mojom rodnom meste. Teda aspoň som sa snažil. Či už z toho niečo pochopili alebo nie, to už neviem. Mal som možnosť aj vysvetliť cudzincovi z Talianska krásnu prírodu v Tatrách - in terza parte.........
Absurdnú drámu sme si na hodine slovenčiny prešli ako prvú maturitnú tému a tú som si vytiahol spoločne zo stredoškolskou odbornou činnosťou. Dopadlo to lepšie ako som čakal. To bolo asi tým, že som moju obľúbenú záhoráčtinu nechal pred dverami.......alebo za dverami?
Niektorí považujú maturitu za formalitu, iný nie. Ja som sa to snažil brať takskoro ako keby to bol normálny/obyčajný deň. Žiadny strach, stresy...... V živote prídu chvíle, kedy mi bude srdce pracovať na vyššie obrátky - napr.: keď budem pýtať svoju manželku o ruku...možno pred jej rodičmy? :) . Ale nebol to predsa obyčajný deň. Mal som taký zvláštny pocit. Oblek. Stužka. Prázdna škola - až na maturantov. Utajované maturitné zadania. Občiansky preukaz. Predseda maturitnej komisie. Prísediaci. Skúšajúci. Výsledná známka. A na koniec podanie si rúk.......a posledné Zbohom.........
Neuvádzam tu známky, čo som dostal z jednotlivých predmetov. Pretože niesú až tak dôležité. „Pyšnej na nich nejsem, ale taky se za nich nestydím.” ( z môjho obľúbeného filmu ). Jeden kňaz hovorí, že človek maturuje iba z jedného predmetu. Z lásky. A to buď si spravil alebo nespravil. Iná možnosť nie je. A maturita bude, keď nastane Boží súd......
