Neviem prečo je toho teraz tak veľa. Teda viem. Veľký zápal v hre, neopatrnosť či príliš vysoká hladina adrenalínu. Poznám to dobre aj sám. Z vlastnej skúsenosti. „Aj cez mŕtvoli!!” Ale o to mi nejde. Vedie ma to k zamysleniu..........Ako si človek váži svoje zdravie.
Ako si ceníme to, že.....
......., že môžme chodiť bez vozíčka, barlí alebo pomoci druhých ľudí?
......., že počujeme rôzne zvuky, krik, hudbu, piskot alebo šepot?
......., že vidíme písmenká v tomto článku alebo vidíme Oskara v diaľke?
........, že rozoznávame chuť citrónu, medu, bryndze alebo spečeného koláča?
........, že cítime rôzne vône kvetín, dámsky parfém, pálenie pneumatiky alebo smog?
......., že spokojne spíme......že sa nemusíme báť výbuchu bomby pod oknami?
......., že sme zamestnaní - máme prácu?
......, že sme šťastne zamilovaný a milovaný?
......, že máme životný smer, ktorí nás napĺňa?
......, že si môžme vybrať zo širokej ponuky športu?
......, že máme silu vypnúť televízor a byť sám sebe pánom?
......, že sme boli obdarený rôznymi talentami?
......, že máme vzori v ľuďoch, ktorí to nevzdali - aj keď išli sami proti prúdu?
......, že sme slobodní, máme možnosť byť zodpovední alebo odhodlaní?
....., že sme Muži alebo Ženy?
Koľký ľudia by chceli, ale nemôžu. Ceňme si to, čo máme a použime to na službu blížnim.......
