Raz na hodine geografie sme sa dostali aj na takúto tému. Čo máme pána profesora, tak jeho kamarát sa dostal až na vrchol hory, v roku 2002. Vydal o tom aj knihu . Ako išiel do Nepálu a potom z neho na najvyšší ,,kopec,, masívnych a zasnežených Himalájí. Keď som ju držal v rukách, uvedomil som si, že niektorí ľudia sa ženú za dobytím najvyššej hory Everest alebo najhlbšej priehlbiny Challenger v Marianskej priekope. Nemajú žiaden strach. Ale aby vstúpili do hĺbky srdca najbližšieho človeka?... už majú strach....a o tomto by som tu chcel trošku písať......
„Lidé se bojí toho, co je uvnitř a přitom je to jediné místo, kde naleznou všechno....”
( z filmu Pokojný bojovník )
Nechcem tu ani trochu naznačiť, že zdolanie naj vrchu alebo priehlbiny a iných ďalších zaujímavých miest na našej Zemi je zlé alebo nesprávne! Niektorí to berú ako koníček, rozvýjanie talentu, relax alebo v neposlednom rade ako pomoc druhému, ako to bolo v prípade horského vodcu, ktorí pomohol slepému na Mont Blank. Ak sa ,,športuje,, za takýmto zámerom, tak to je dobre. Takýto prístup k životu mám rád.....
Ale na druhej strane sú ľudia, ktorý vedia, že na to nemajú ( z rôznych vážnych dôvodov ) a nadávaju, že „keby som na to mal!”, namiesto toho, aby prijali skutočnosť takú, aká je.
„Služba lidem - není nic ušlechtilejšího...”
( Pokojný bojovník )
Ľudské srdce - čo to je? Nemyslím ľudský orgán, ale nehmotný a abstraktný pojem srdca. Dalo by sa to prirovnať k veľkému zámku. Je tam veľmi veľa miestností. Každá z nich na niečo slúži. Každá je originálna, jedinečná. Kto ho nepozná alebo nespozná cíti z neho strach, chaos alebo niečo veľmi strašného. Asi preto majú niektrorí nechuť do neho ,, vkročiť ,,. Ale opak je pravda! Je to niečo, kde môžem načerpať novú silu, odvahu, trpezlivosť, úctu voči druhému, prejav lásky blížnemu. Už ako som citoval Pokojného bojovníka je tam všetko. Len sa treba nebáť ,,pohľadať,, kťúče, otvoriť a začať bývať.....
