Štyri roky.Štyri. Štyri roky ubehli tak rýchlo. Ešte si dosť živo pamätám, ako som bol na zápise 11.5.2009. Nová škola, noví spolužiaci, noví profesori, nový jazyk, nové výzvy a očakávania. Čo mi táto škola dala?
V prvom ročníku bolo super. To musím priznať. Všetko bolo tak nové. Po deviatich rokoch stereotipu nastalo konečne nejaké nové vzrúšo. Nové školské priestory, krúžky, nový profesorský zbor, spolužiačky ( aj keď ich bolo iba päť ). To bola radosť chodiť do školy. Vážne! Ja som po prvých desiatich mesiacoch ani nechcel letné prázdniny. Začal som hrávať pravidelne florbal. Dostal som sa aj do výberu školy, keď sme hrali proti strednej škole zo Skalice. Vďaka nášmu profesorovi telocviku som začal behávať a cvičiť. Koncom mája som sa zúčastnil aj hokejbalového turnaja U16 v Žiline, kde sme skončili na krásnom jedenástom mieste.
Na začiatku druhého ročníka sme, behom pár hodín strávených spolu, zbili návrh ísť na saleziánsku chatu na Húškach....
Niektorí mali na mňa v túto dobu vplyv, takže ma zblbli na jesennú hokejbalovú ligu. Najpamätnejší je asi prvý zápas. Vyhrali sme 7:5. Podarilo sa mi, ani neviem ako, dať všetkých sedem gólov svojho tímu. Na toto nikdy nezabudnem. Niektoré zápasy sme hrali tak, že sme si museli pred i počas zápasu odhrnúť sneh z ihriska.......
8.12.2010 som spolu s niektorými spolužiakmi odcestoval na ,,Ďaleký,, východ. Do Košíc. Ako ináč, na turnaj. Florbalový. Už počas prvého ročníka sme si zamilovali posledné miesto v tabuľke, takže ani teraz sme si to miesto nenechali ujsť. Skončili sme ôsmi......
Začal som trošku odvážne rozmýšľať. V oratku na Troch Hôrkach. Vďaka tomu sa mi výrazne zmenil život. Odvtedy sa mi život začal uberať iným smerom ako dovtedy......
Ale späť k faktom. Vo februári sme hrali florbalový exibičný zápas na Velehrade. Po zápase sme mali večeru, prehliadku školy - Stojanovho gymnázia, baziliky a nočný návrat do Šaštína. Odvtedy sme pravidelne trénovali ďalej. Tentokrát ale hokejbal. Turnaj U19 sa konal u nás ( 1. - 3.4.2011 ), takže o motiváciu bolo postarané. Skončili sme tretí a podarilo sa nám otočiť zápas o tretie miesto z 0:2 na 5:3. Počas tohto roku sme sa zúčastnili exkurzie v Jaslovských Bohuniciach, mali sme v máji ples, mediálnu výchovu, prednášku zo ženou, ktorá bola v koncentráku, mohli sme sa vhĺbiť do tajomstiev života hasičov. Počas ústnych maturít sme boli pozrieť čo nové v Skalici. Zistili sme, že nič a život išiel ďalej.....
Tretí ročník? Posledné dva roky/ročníky sa mi nebudú písať ľahko. Preto sa ospravedlňujem za vzniknuté chyby. V tomto období vyvrcholila zmena môjho života. Prestal ma zaujímať všedný/povrchný spôsob života. Chcelo to niečo nové. Iné. A ono to skutočne prišlo......
Znovu sme nadviazali kontakt s chatou na Húškach. Niekoľko týždňov po nej sme odprevadili do večnosti o rok staršieho študenta a vzápätí sme oslávili dvadsať rokov od založenia školy. Tesne pred vianočnými sviatkami sme dokázali obhájiť titul z jesennej hokejbalovej ligy. V januári sa nám nepodarilo dostať triple z florbalových turnajov ( v prvom a druhom ročníku sme vyhrali Don Bosco Cup ). Čo sa nám ale nepodarilo vo florbale, podarilo sa nám v hokejbale. V máji sme získali druhé a tretie miesto na U19. Počas maturít nám Exallievi ponúkli projekt Škola života. Chvíľočku pred dostaním vysvedčenia sme stihli zmoknúť vo Vysokých Tatrách na ceste ku Skalnatému plesu a pozrieť si jeden diel Madagaskaru v Poprade......
No ale vrátim sa k tej zmene. Po dlhšom zvážení, som sa rozhodol viac nepokračovať hrávať hokejbal. Bol som úplne na dne. Psychicky. Tak som musel niečo urobiť. Prečo zrovna hokejbal? Po tréningoch som chodil vyčerpaný a vynervovaný. Vyžmíkaný ako špongia. A ešte na viac mi nevyhovoval tunajší kolektív. Keďže som sa vyjadril na hokejbal, že: „Nic mi to nedává!”, tak do toho ešte niektorí začali úplne zbytočne rýpať. A začala sa zväčšovať ,,hráz,, medzi mnou a druhými.....
Na bratovej svadbe na ďalekom východe - v Stropkove, som si povedal, že už neurobím/budem sa snažiť neurobiť takú vec, ktorá by ma dostala do takého stavu ( po psychickej stránke ), ktorí som pociťoval asi v polovičke tretieho ročníka. Stavu, v ktorom sa moje srdce cítilo úplne zotročené. Úplne rozbité na maderu ( náš výraz pre malé kúsky )........
Štvrtý ročník zhrniem iba do pár viet. Na chate na Húškach som nebol, na stužkovej som nebol, na Cecilfeste som nebol, na hokejbale som nebol a ani na ,,dozvukoch,, som neni ( ale nazval by som to inak ). Už Ti dochádza, o čo som prišiel? Asi nie. O pár nepríjemných zážitkov! To si asi nečakal, že? Ale je to pravda. Tiež si si všimol, ako som veľa toho napísal, čo sa udialo v prvom a druhom ročníku? A teraz samé emocionálne výlevy? Byť nenávidený a neprijatý nieje nič moc pocit. To je asi to isté, ako keď krtko zistí, že má všade okolo seba betón. Nič nezmôžeš. A hlavne nie, keď si sám. Ale ja som našťastie sám nebol. Počas prázdnin ma prijalo medzi seba spoločenstvo mladých z nášho oratka. Takže, čo som prežil počas štvrtého ročníka na strednej škole? Niekoľko super víkendoviek, ktoré vážne stáli za to. Veľmi veľa stretiek a spoločného športovania. Veľký beh s Jaňom. Vianočný a Silvestrovský večer. Zaúčanie sa s foťákom a web stránkou. Smiech aj plač. Radosť aj strach.....a hlavne niekoľko stoviek hodín byť gentlemanom voči naším krásnym princeznám :o)........
O všetkých akciách som tu na blogu už písal. Ale vrátim sa ku škole. Čo som prežil tu? Ešte niekoľko zopár zápasov hokejbalu - ale to už len tak - rekreačne. Trochu dosť písomiek a odpovedí. Nespočetne veľa krát som sa dostal do slovnej ,,bitky,, s mojím triednym. Radšej to nebudem ani počítať ( čo ma aj trochu mrzí ). Od istého momentu sme si boli veľmi vzdialený.....
Tak ale prečo som najslobodnejší na svete? Momentálne mi spadli putá ani nie že z rúk, ale z celého človeka. Teraz znova stojím pred novými výzvami. Čo bude ďalej? Práca? Rodina? Poslanie? Poselství?.......
Nechcem tu ale pôsobiť, že som naivný. V živote to bude vždy tak ľahké, ako si spravím ( takže niekedy dosť ťažké ). Ale už sa budem vedomejšie rozhodovať a niesť si väčšiu zodpovednosť za svoje činy a skutky. A určite si budem pozornejšie vyberať. „Koho voliť. Komu veriť.......”
P.S.: Na tému školy sa ešte vyjadrím o niekoľko hodín........
