Je správne čerpať z príbehov druhých rodičov inšpiráciu na to, aby naša výchova mala zmysel a išla správnym smerom. Asi takto by som pomenoval hlavný dôvod, prečo som si chcel prečítať knihu Rok otca od tvorcov podcastu Otcovia v plienkach.
Kniha je pomerne nová, vydaná v novembri minulého roka, a od spoluautora Michala Červeného mám už niečo prečítané. Tiež ma zaujal ich spoločný podcast zameraný na to, ako muž prežíva príchod svojho potomka a zamýšľanie sa nad rolou otca v živote dieťaťa.
Mať deti a ich následné vychovávanie každý rodič prežíva individuálne. Každá rodina má odžité to svoje. Každá mama, každý otec. Spolu si idú vlastnou cestou výchovy. Niektorí z nás sa možno videli v príbehoch autorov. Ešte stále si dobre pamätám tú noc, čo sa náš malý vypýtal na svet. Budíček o 1:35. Okolo štvrť na tri sme išli do pôrodnice. Potom som išiel sám domov, lebo nebolo miesta v pôrodnici, aby sme boli spolu sami. O ôsmej som išiel rýchlo späť, aby som bol o pol deviatej už na sále a 8:41 malý pri veľmi hustom snežení bol na svete. Potom nasledovalo...
V podstate každý otec prežíva tú istú rolu zo svojho uhľa pohľadu. Niektorí sú zaangažovaní do výchovy viacej, niektorí menej.
Zaujímavou časťou knihy boli rozhovory s odborníkmi, hlavne psychológmi. Napríklad po kapitole o strate a následnej debate s Luciou Kubíny z OZ Tanana (zameranej aj na pomoc rodičom po strate dieťatka) som si lepšie uvedomil, aký je to zázrak, že náš malý prišiel na tento svet a je zdravý. Ich práca v občianskom združení je podľa mňa veľmi nápomocná mnohým rodičom. Neviem, možno ich raz budeme potrebovať aj my. Zatiaľ nám pomohli v tom, aby sme si uvedomili, že máme doma momentálne deväťkilový vysmiaty zázrak.
Ďalšou zaujímavou debatou boli zmeny, ktoré nastanú v partnerstve príchodom dieťaťa. Načo si dávať pozor, aby randenie medzi partnermi neprestalo aj napriek tomu, že sa v ich životoch veľa zmenilo.
Ešte stojí za zmienku pomenovanie dostatočne dobrý rodič. Psychológ Ivan Vyskočil zámerne nehovorí ideálny, pretože nie je nevyhnutné usilovať sa o dokonalosť. Veľmi ma pobavila veta, že deti sú vybavené na to, aby prežili výchovu rodičov.
Konečne som hlbšie pochopil, prečo sa hneď po narodení robí bonding. Okrem toho, že sa dieťa upokojuje po náročnom pôrode, tak sa na tele matky kolonizuje baktériami, ktoré mu pomáhajú ochraňovať kožu pred nemocničnými nákazami.
Kniha sa číta pomerne ľahko. Rozoberá mnohé témy o rodičovstve, najmä tehotenstvo a prvý rok dieťaťa, do patričnej hĺbky. Nájdu sa v nej mnohé informácie, ktoré by mohli rodičom pomôcť viac pochopiť svoje dieťa. Ako napríklad, že v nízkom veku pre dieťa slová „ľúbim ťa“ nie sú relevantná informácia. Skôr tón hlasu, pohľad či dotyk. Je dôležité hľadať cestu, ako komunikovať lásku.
Tí, ktorí si nenájdu čas na 260 strán knihy, si môžu počúvnuť podcast autorov. Mnohé rozhovory sú z neho do knihy prepísané.
„Starí rodičia si musia nájsť svoju rolu, ale prioritne nie voči vnúčikovi, ale voči vlastným deťom. To je najťažšie.“
