Upozornenie! Ak si si prečítal 1. časť a myslíš si, že som extrémista, tak túto časť ( pre pokoj v Tvojom srdci ) radšej nečítaj.
Že na stužkovú nepôjdem, som sa rozhodol asi tak na začiatku októbra. Keď som rozmýšlal nad vzťahmi ku mne, čo sa týka našej triedy, tak som si uvedomil: keď sa takto ľudia správajú ku mne....ja sa správam tak isto v mojom vzťahu k Bohu....že kašlem na Boha. Som chviľu s ním cez deň...chvíľu..hodina...menej ako hodina...niečo vyše hodiny. Srdcom strašne vzdialeným od Neho. Úplne som cítil, že som sviňa.....že to musím (chcem) zmeniť. Bože, ďakujem, že si mi dal vzťahy cez ktoré som pochopil, že nejdem k Tebe. Ďakujem, že mi dávaš ešte možnosť zmeniť svoj život.
Keďže som sa rozhodol na stužkovú neísť, mal som možnosť si svoj čas zariadiť inak, ako ostatný. Tu je aspoň zopár udalostí, ktoré som prežil vďaka tomu, že som sa rozhodol tak, ako ma viedlo moje srdce...:
V pondelok (5.11.) som išiel do nemocnice v Skalici. Pomerne rýchlo som sa vybavil. Chcel som stihnúť vlak, ktorý odchádza zo Skalice 8:06. Už som bol medzi dvermi, keď na mňa zakričala ,,vrátnička ,, , že mi preplatí cestovné. Ešte aj utekala ku mne. Tak som sa vrátil, podpísal, čo som mal a ponáhľal sa na vlak. Jej postoj mi prišiel veľmi milí a keď som nad tým rozmýšlal, tak som sa sám seba pýtal: ,,aký si ty voči druhým? ako si všímaš ty druhých ?,,. Vlak som nakoniec stihol len tak-tak. Po zastávke v Kátove sme zastavili v Holíči.....
....keďže som na tejto trati išiel prvý krát, nevedel som, že musím prestupovať. Upozornil ma na to jeden pán. Keď sme vystúpili, poďakoval som sa mu a každý sa vybral svojou cestou....Boh zase použil svoju ovečku, aby upozornila barana na to, ako sa správa k druhým ľuďom. Teraz boli otázky ,,ako sa ty správaš k druhým ľuďom ? sú druhý ľudia po stretnutí s tebou štastnejší?.. viac naplnený? alebo iba viac znechutený?.....,, intenzívnejšie. Nasadol som na vlak do Kútov a potom ešte na jeden, z Kútov do Šaštína, kde sa ku mne pripojili dvaja spolužiaci.
V stredu (7.11.) som zašiel k zubárke. Asi po minútovom čakaní mi jeden pán povedal, že doktorka tam už nie je, že pred chvíľou odišla. Mohol, ale nemusel nič hovoriť. ,,Vrátničku,, , ,,Holíčana,, a pána u zubárky Boh použil na to, aby mi ukázal, aký som( aký by som mal byť ) ja voči druhým. Voči rodine, spolužiakom, kamarátom.....voči akémukoľvek človekovi, ktorého stretnem. Zubárke som išiel potom na druhý deň vo štvrtok....a bola tam.
V tú istú stredu som išiel do telocvične, na našu futsaligu. Tam som zistil, že po lige majú chalani, ktorý idú na Kamu, tréning. Opýtal som sa don Fera, či môžem zostať a zahrať si. Odpovedal že „spokojne”. Tam som si kopal s Dávidom, keď len tak ,,trepol,,:„ Poď s nami na Kamu, jak tréner.” Po dohode s don Ferom a celým družstvom (sedem členným) som sa rozhodol, že pôjdem. Manažer tímu ma vo štvrtok vypýtal z posledných dvoch hodín a mohol som sa stretnúť s chalanmi o štyroch na stanici. Tam som zistil, že nejde len sedem hráčov, ale osem, pripojil sa aj Marek ,,Štrekár,, Daniel.
Prežili sme veľa zážitkov. Medzi nami sa bude ešte veľa hovoriť o: problémoch v Plaveckom Štvrtku, ,,vyhodení,, ľudí z miesta ,,skladovania majetku,, v AuParku, mojom nevystúpení z autobusu, Lucií..... Stretli sme tam veľa známych ľudí ako don Marián Valábek, ,,Kuklifuk,, , Miloš Čeladík, veľa hokejbalistov - trénerov aj hráčov. Veľmi dobrý vzťah sme si nadobudli s Oravákmi - chalanmi z Námestova a Dolného Kubína.
Aj keď sme toho prežili veľa, za čo som Bohu vďačný, tak by som chcel najviac zvýrazniť tri udalosti:1) Na stretku trénerov nás poprosili, aby sme prečítali na sv. omši čítanie. Keďže všetci chalani, z nášho tímu sa o to trhali, tak to zostalo na mňa. Vďaka čítaniu som sa dostal do stavu, ktorému hovorím ,,existenčná situácia,,: tj. pri týchto situáciách mi v mysli vyjdú otázky typu: prečo?, načo?, existuje Boh? ak áno, tak v akej ,,forme,,..... , takéto situácie obľubujem, tak ma napadlo, že by som mohol čítať aj u nás doma v Šaštíne. Ešte sa mi to nepodarilo, ale verím, že časom začnem čítať. 2) Na tej istej sv. omši sa cez prijímanie spievala pesnička, ktorú som dlho nepočul. Mal som ju na MP3, ktorá z nejakej príčiny dodýchala, tak som postupom času na ňu zabudol. Pamäť sa mi obnovila až tu. Bola to pesnička od Lamačských chvál V tebe slabý silu má:
....moje srdce pokoj má, keď sa o teba opieram......v tebe plnosť nachádzam....Ježiš Kristus radca môj, ty si Ježiš..priateľ môj, život svoj si za mňa dal, moju vinu zo mňa sňal...ty sa o mňa postaráš, rany krvou obmývaš....ber si všetko čo ja mám, nepatrím viac sebe len, som cudzincom pre túto zem....
Tieto slová, verše ma najviac oslovili. Pocítil som, že aj keď spravím nejakú prasačinu, tak Ježiš mi je schopný odpustiť, zmiť vinu. Odpovedala mi na otázku, že je dobré myslieť na smrť, lebo som ,,cudzincom pre túto zem,, , že niekde inde ( Doma ) na mňa čaká priateľ, ktorý dal za mňa život.
3)Tretia udalosť je, že dvaja chalani z tímu boli/sú naši susedia. Dovtedy sme sa vôbec nerozprávali. Polepšil som si s nimi vzťah, poopravil si o nich názor a teraz už trávime spolu chvíle ako futbal, ping-pong......spoločné rozprávanie sa cez plot. Strávené chvíle, čo sa týka kamy, pokladám za veľmi využitý čas a som rád, že som sa jej mohol zúčastniť.....
Teraz už je niekoľko desiatok dní po stužkovej. Dopadla, čo som počul od iných, veľmi dobre......to som rád.
P.S. Ak by som mal zhrnúť všetko do jednej vety, tá by znela: ,,Som hrdý na to, že mám možnosť rozhodovať sa inak ako ostatný......díky Bože”. J. m. t. u. r. čo si o mne niektorý myslia.
Môžte sa vyjadrovať, diskutovať a rýpať do mňa ( či už tu v diskusií alebo na face...). Mám štastie, že za najlepšieho kamaráta mám Boha, ktorý ma zdvihne, keď padnem pod návalom vašich ,,milích,, rečí.
