Keďže sa na chate ešte tento rok nebolo, bolo tam treba ísť trošku skôr. Ja s Dávidom sme pre takéto chvíle ako stvorení.....
,,Proč to požáru netrvá tak dúho....,,
Po dôkladnom skontrolovaní chaty, odpustení vody, vybalení potravín a poriadnom zakúrení, sme sa vybrali na malú obchôdzku terénu.....
....bananááááááááá.....
Niečo sme si navarili a ..... a nezjedli.....
Keďže sme pohybovo nadaný, nevydržali sme na chate, zobrali talianske slovesá a znovu si išli preskúmať terén okolo chaty - tentoraz, ale, na opačný smer....
Narúbali sme tři řejdlíky dreva.....
Tesne pred príchodom druhých sme pomocou chemickej reakcie vyrobili sneh zo ,,sprajtu,,.....
Našu spoločnú chatovačku sme začali jedením - ako ináč.....
Na chvíľu nás prišli pozrieť aj Peťo s Timom....
Vonku ešte stále bolo teplejšie ako vnútri v chate, takže radšej sme išli von sa prejsť.....
,, Pozor na preliačinu!,,
Po spoločnom stretnutí sa spred chaty sme sa išli spoločne zahrať hru labyrint.....
Z hry sa niekomu oči buď točili ( mne a Monike ) alebo zatvárali ( Dávidovi ).....
Po rannej praženici sme si išli zahrať volejbal....
Okolo obeda sme sa všetci zhromaždili okolo jedného stola pri spoločnom slávení svätej omše....
Keďže bol Medzinárodný deň žien, poďakovali a zablahoželali sme našej jedinej princeznej Monike.....
Po obede sme mali dlhšiu siestu, ktorú sme využili už na naše štvrté pátranie okolia......
A znova sme sa stretli skoro všetci pred chatou a zahrali sme mačke na nervy...
Naše stretnutie sa ukončilo debatou o prichádzajúcom tábore....
