To je len tak stručne, čo je hokejbal ( z wikipédie ). Ja som začal hrávať hokejbal v prvom ročníku na GJB, keď sa z neho stával ,,kráľovský,, šport na škole ( vďaka nášmu horlivému trénerovi, don Marekovi ). Môj prvý riadni turnaj ( po viacnásobnom presviedčaní ) bol v Žiline v dňoch 20.-22.5.2010. Na turnaji sme sa umiestnili na krásnom jedenástom mieste.
....,, za pár sekúnd to hodím ,,....
...,, Mišo, ty žebrák! ,,....
...,, pome po nich, jak po údzeném ,,...
...,, od teho sem tady ,,...
...,, á, zase mi to nevyšlo ,,...
...,, pán kapitán ,,....
Na turnaji som bol ja, Dávid, Filip, Mišo a Matej z našej triedy, čerstvo do školy zapísaný Oliver, ďalej ešte základkári Janko, Milan a Paťo. Doprovod nám robil popri don Marekovi aj Timo........musím sa priznať......na tom turnaji bolo desať tímov......ale nie, jedenásť. Takže výborný štart do ,,kariéry,,......
Ešte v ten rok ma chalani natavili na JHL - jesennú hokejbalovú ligu. Bol to druhý ročník. Zápasi sa hrávali každý utorok a stredu, od novembra až do polovice decembra. Po veľmi namáhavom až srdcervúcom prvom zápase, sme dokázali ligu vyhráť. Hrávali sme za dažďa, dokonca aj v snehu....to bol veľmi pekný zážitok....
Výťaz ligy hraje zápas proti All Stars - profesori, zamestnanci školy a ich kamaráti...
.... jasnéééé, vyhrali sme....
Na škole sa koná memoriál Matúša Dolnáka. Po veľmi, ale veľmi vydretom finále, sme získali pohár - v roku 2011.....
Aj výťaz MMD hraje proti All Stars....
...tentoraz sme ale prehrali.....veľmi tesne....
Počas školy som bol na turnaji U16 v Žiline ( 2010 ), U19 u nás doma v Šaštíne ( 2011 ), U19 v Partizanskom a Novej Dubnici ( 2012 ). Prežili sme spolu veľa pekných zážitkov. Bolo nám dobre....teda až do určitej chvíli....
Ku koncu roka 2010, až do júla 2012 som si dal pauzu v chodení do nášho oratka. Počas toho roka a pol som sa výrazne zmenil - hlavne v rozmýšlaní, chovaní, ale aj v prístupe k určitým situáciam. V tom čase som z hokejbalu chodil rozrušený, možno až psychicky úplne na dne. Tak som začal rozmýšľať o ukončení športovania ( hokejbalu ). Už ma tak nebavil ako na začiatku. Začalo ma viac baviť beh. A k turistike mám tiež veľmi blízko. Momentálne mám pred maratónom a trnavskou stovkou....takže športu budem mať až - až.
V škole sa ma spýtali, prečo mám v úmysle skončiť s hokejbalom ( niektorí to vedeli a neudržali to v sebe ). Moja odpoveď bola: ,, Nic mi to nedáva ,,. Oni to pochopili po svojom. Ale ja som to myslel asi takto: A + B + C = D , D = nic mi to nedává, A,B,C = problémy, pre ktoré som mal v úmysle prestať hrať. Ale oni mali na mysli iba D - ,, to je egoistické ,, - nehľadali za tým hlbší zmysel.....Prečo to tu píšem....také kraviny...lebo teraz z každej strany počujem, že ,,nic mu to nedává ,,....na každú vec alebo činnosť a už mi to začína vadiť.....
Posledný zápas, čo som hral, bol na memoriále. Finále. Podarilo sa nám vyhrať. Nechcem zo seba robiť nejakú hviezdu kvôli tomu, že som prestal hrať. To vôbec nepotrebujem. Ale chcem poukázať na to, že z času na čas je vhodné sa vzdať niečoho, z čoho je človek zelenina - t.j. má úplne rozhádzané vnútro - takže, ak si spravím vo svojom vnútri poriadok, možno začnem hrávať nanovo - aj s takou chuťou ako na začiatku - Vy, gympl a spol, sa môžte modliť, aby to bolo skôr ako pred mojou maturitou......
A aj keby nie, život nie je o hokejbale, ale......
