Udalosti ktoré sa na Slovensku odohrali v uplynulom období naštartovali širokú verejnú diskusiu o príčinách, ktoré spôsobujú, že časť spoločnosti prehliada očividné protispoločenské aktivity viacerých politikov. Mám na mysli predovšetkým polarizáciu a šírenie nenávisti, korupciu a klientelizmus oslabovanie demokratických inštitúcií.
Závery boli rôzne, ale verejný priestor obsadili tézy, že poddanskú mentalitu máme v krvi a je to slovenské špecifikum, ktoré je výsledkom našich špecifických dejín pod nadvládou Uhorska. To, že tento záver je povrchný a zrejme aj nesprávny ešte viac podčiarkol fakt, že obdobné volebné udalosti sa začali diať naprieč celým západným svetom. Tou kľúčovou udalosťou bolo opätovné zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta USA.
Koncept poddanskej mentality v anglosaskom svete nenájdeme a tak si komentátori museli vystačiť so všeobecnou tézou nespokojnosti voličov s establišmentom. Tento koncept z jeho povahy nie až taký problematický ako poddanská mentalita, pretože len konštatuje fakt, ktorý potvrdili voľby. Ľudia boli nespokojní s tým čo bolo a zvolili si nové a odlišné. To však nie je vysvetlenie, prečo sú voliči ochotní prehliadať očividne protispoločenské konania v tak odlišných svetoch ako je USA a Slovensko.
Jednoduché vysvetlenie, ktoré dobre funguje v oboch prípadoch je, že voliči oboch štátov nemajú dostatočne vyvinutý vzťah k verejnému a teda ani nevedia vyhodnotiť toto správanie politikov ako protispoločenské. V oboch prípadoch síce k tomu vedú iné historické dôvody, ale výsledok je ten istý, vnímanie štátu ako protivníka, voči ktorému treba bojovať.
Kým v USA je dôvodom tradičná skepsa voči centralizovanej vláde po skúsenostiach s koloniálnou nadvládou a dôraz na individualizmus a osobnú zodpovednosť, na Slovensku je to 40 ročná skúsenosť s komunistickým režimom a následná liečba šokovou terapiou. Sú to síce úplne odlišné skúsenosti, ale výsledkom je v oboch prípadoch vnímanie štátu ako problému, ktorý človeku nič neprináša, komplikuje každodenný život, zavaľuje ho byrokraciou a míňa jeho zdroje na zbytočné aktivity.
Devalvácia štátu, ako spoločnej hodnoty, ktorá bola budovaná k prospechu všetkých, umožňuje populistom konať protištátne, pretože aj keď výsledky ich činnosti poškodzujú spoločné, toto spoločné je podvedome vnímané ako nepriateľské, ktoré poškodzovať je dovolené či žiaduce. Preto široké masy nie sú schopné jasne rozoznať toto škodlivé konanie populistov, pretože nevnímajú, že poškodzuje niečo pre nich prospešné.
Netvrdím, že devalvovaná hodnota štátu je jedinou alebo najväčšou príčinou toho, že moc získavajú jednotlivci, ktorí očividne nekonajú v záujme spoločnosti, či dokonca konajú proti nej. Ale domnievam sa, že táto skutočnosť je prehliadaná a možno by si zaslúžila väčšiu pozornosť aj od politických elít, ktoré majú schopnosť ovplyvňovať a vytvárať spoločenský diskurz. Veď v kontexte dnešných udalostí s katastrom nehnuteľností dôležitosť štátu v našich životoch nemožno popierať a jeho úloha rozhodne nie je len negatívna. Veď kto by vám garantoval právo na vlastníctvo domu alebo bytu, ak by nebolo štátu?
