Určite sa vám stalo, že ste sa dostali do situácie, kedy ste nemohli povedať nahlas váš názor, tak sa len alibisticky prikloníte k súhlasnému pritakávaniu. Na rodinných oslavách prikyvujete hlavou, keď vaša sesternica z tretieho kolena, ktorú ste nevideli 10 rokov, vám vyfarbuje geniálnosť svojho synčeka, ktorý ledva vo svojich 13 rokoch zvládne šnúrky na topánkach. Alebo cedíte cez zmraštenú tvár ódy na jedlo vašej svokry, hoci by ste ho najradšej vypľuli a hneď vyliali na hnoj, prípadne, pre istotu ešte poliali benzínom a podpálili, aby sa náhodou z neho nepriotrávili aj ostatné dietky božie. Nuž v obdobnej situácii sa ocitla celá naša spoločnosť (a hlavne kompetentní politici) pri otázke, či má byť vakcína povinná alebo dobrovoľná. Nikto nechce byť tým dieťaťom, ktoré prvé zakričí: “Cisár je nahý!”.
Veď, že vakcína musí byť povinná, pretože sme zodpovedná spoločnosť, je očividné. Načo sme potom celý rok 2020 prikazovali rúška a rozostupy, zatvárali školy, reštaurácie, obchody, divadlá a kiná, obmedzovali voľný pohyb, apelovali na širokú verejnosť, že platí pravidlo rúška-odstup-ruky a návšteva babičky ešte naozaj počká?
Aj keby sme chceli argumentovať, že to nie je len včelička do ramena, ale hrubý zásah do osobnej slobody, musíme podčiarknuť, že celý náš život je plný zákazov a príkazov a aj viac obmedzujúcich. Veď viete, že po lese nemôžete jazdiť na bicykli kadiaľ sa vám zapáči, ale iba po vyznačených trasách? Alebo, že ste povinný zabezpečiť, aby vaše dieťa deväť rokov od šiesteho roku narodenia každodenne strávilo 5 a viac hodín v budove, kde mu zamestnanci štátu vtĺkajú do hlavy všelijaké huncútstva? Nehovoriac o zdravotníkoch v núdzovom stave, tí musia chodiť do roboty či sa im páči alebo nie, nemôžu ani na dovolenku ísť, ba ani výpoveď podať! A keď sme pri tom očkovaní, viete že je povinné už teraz? Že od 2 mesiacov vášho života až po 30 rokov ste povinný dať sa zaočkovať proti záškrtu, tetanusu, čiernemu kašľu, detskej obrne, hepatitíde a pneumokoku? A povinnému očkovaniu sa nevyhne ani váš štvornohý miláčik. Toho musíte tiež každý rok dopraviť k veterinári a dať zaočkovať proti besnote. Nuž a v kontexte snáh o zavedenie obmedzení pri manipulácii s vlastnou maternicou hádam títo pravoverní lobisti nemôžu namietať, že vpravenie kvapky účinnej látky do krvného obehu je menej akceptovateľné obmedzenie, ako oni sami presadzujú.
Azda by sme mohli pripustiť dobrovoľnosť, ak by spoločnosť bola homogénne solidárna. Ak by každý z nás vždy uprednostnil spoločný záujem pred vlastným. Žiaľ, náznaky takej spoločnosti sa dnes vyskytujú len v dielach vedeckej fantastiky akou je Star-trek. Na Slovensku sme odkázaní na na prízemnejšiu realitu o ktorej hovoria čísla z prieskumu: 31% sa určite nedá zaočkovať a 23% skôr nie. Čiže približne polovica populácie (dovolíme si prieskum aproximovať) bola v decembri 2020 presvedčená, že sa zaočkovať nedá, ak bude mať na výber.
Pri týchto reáliách sa moc vymyslieť nedá. Buď COVID žiadna hrozba nie je, proti čomu však svedčia plné nemocnice, alebo polovica populácie Slovenska trpí nedostatočnou súdnosťou. Môžeme len špekulovať, kde ľudia rozum podeli, alebo môžme predstierať, že nakoniec sa zaočkovať dajú a celé to odmietanie, je len póza z falošnej hrdosti, ktorú prebijeme srdcervúcimi obrázkami trpiacich pacientov. To však bude úmorná cesta plná výmoľov vo forme zatváraní a zákazov, hnevu a neistoty a hlavne to bude cesta zbytočná. Priamou cestou k vytúženému cieľu je zaočkovaná populácia. Preto, nepokazme si to, prikážme vakcínu. A o rok si na túto dilemu ani nespomenieme.
