Ukážka z rukopisu (čarbopisu) práce, ktorá má viac strán a toto je len úvod.
Táto práca je hotový poklad z obrovskou cenou. Keď som ju napísal, tak som si vôbec neuvedomil, že aké to mám ja za obrovské schopnosti. Uvedomujem si to až teraz, keď som si tú prácu po sebe z odstupom času prečítal, teda po celých ôsmich rokoch. Snažil som sa o komplexný počet pre viacrozmerné priestory, teda, že ak existuje viac ako trojrozmerný priestor, tak bude existovať aj ďalšia imaginárna jednotka. Nie iba, že i2=-1.
Jednotky som v tejto práci pomenoval, rozkreslil a práca končí s tým, že žiadna ďalšia imaginárna jednotka ako i2=-1 už neexistuje a preto je svet trojrozmerný. Teda komplexný počet s jednou imaginárnou jednotkou dokazuje, že svet je trojrozmerný, inak by existovala ďalšia alebo ďalšie imaginárne jednotky v komplexnom počte a volalo by sa to dimenzionálne komplexné čísla.
Ako náhle som toto zistil, tak som prácu v podstate odhodil. Je to len náhoda, že ostala v knihe. O čo vlastne išlo? Prečo som hľadal dimenzionálne komplexné číslo? Išlo o to, že niekedy som sa snažil vysvetliť dualizmus častíc a ako 20 ročný som si urobil koncepciu, že svet je 2 krát trojrozmerný, kde v jednom trojrozmerne je časticový prejav hmoty a v druhom trojrozmerne je vlnový prejav hmoty a v tomto konspekte boli všetky sily na seba kolmé, čím vytvárali 6 rozmerný priestor.
A touto prácou, ktorú som našiel v knižke som sa definitívne vyliečil z nezmyslu, že by svet mal viac rozmerov ako len tri. Jednoducho som si sám pre seba dokázal, že v koľko-rozmernom svete to vlastne žijeme. Nebral som to ako hádanku, urobil som to ako tú najbežnejšiu vec – dokázal som urobiť dôkaz o počte rozmerov sveta, vôbec som si neuvedomil, že je to niečo výnimočné, čo som urobil.
Bola to len taká moja osobná iniciatíva, nemal som žiadnu ambíciu sa tým s niekým podeliť a dať to svetu na známosť. Bol rok 2006 a ešte 5 rokov mi bude trvať kým začnem blogovať a odkryjem svoje schopnosti, ktoré som si sám nedokázal na sebe do tej doby ani len všimnúť a v roku 2011, keď začnem blogovať už zabudnem, že som niekedy pracoval na dimenzionálnom komplexnom počte a dôkaze o 3 rozmernosti sveta, spomeniem si na to až na vianočné sviatky v roku 2014, keď mi tento dôkaz vypadol z knižky.
Až teraz som si schopný uvedomiť, že čo to je za prácu, čo mi vypadla z knihy a nie je jediná, čo mi môže odniekadiaľ vypadnúť. Je to matematický dôkaz, že svet je trojrozmerný! A potvrdzuje to moje práce o trojrozmerných fyzikálnych poliach. Ja som sa potom tej predstavy o 2 krát trojrozmernom priestore vzdal a urobil som dobre, lebo mi to otvorilo dvere k pochopeniu prírody takej aká naozaj je a nie takej ako som si ju ja vymyslel. To čo som urobil ja, musia urobiť aj ostatní vedci. Niekedy sa človek musí vedieť zbaviť nesprávneho poznatku. Ak chcete ísť ďalej, tak len takto sa dá, inak to nejde.
Takže rezultát je taký, že svet je trojrozmerný a dá sa to matematicky dokázať. Bodka.
Ak by sme žili alebo ak by boli viacrozmerné svety, ktoré majú viac rozmerov ako tri, tak by existovali aj dimenzionálne komplexné čísla alebo by existovala ďalšia imaginárna jednotka, nie iba i2=-1. V blogu, ktorý uverejním O Keplerových zákonoch druhého druhu napíšem, že fyzikálna interpretácia komplexného čísla je veľkosť sily a jej rotácia, toto vyjadruje a opisuje komplexné číslo v prírode. Dimenzionálne komplexné číslo v prírode – v reálnom svete neexistuje. Dokázať, že neexistujú dimenzionálne komplexné čísla znamená dokázať, že svet je trojrozmerný a komplexné číslo s jednou imaginárnou jednotkou i2=-1 dokazuje jeho trojrozmernosť. To všetko som mal urobené v tejto svojej práci.
Túto prácu uverejním len ak bude na tento článok dostatočný ohlas, inak sa s tým nemienim vôbec obťažovať a robiť si nejakú námahu.
