Z Keplerových zákonov prvého druhu – objavené Keplerom vieme vypočítať gravitačnú silu a gravitačnú konštantu alebo elektrickú silu a konštantu zvanú permitivita.
Z Keplerových zákonov druhého druhu – to sú tie, ktoré som objavil Ja vieme vypočítať rotačnú silu a rotačnú konštantu alebo magnetickú silu a konštantu zvanú permeabilita.
Pretože konštanty počítame z tých istých zákonov platných pre priestorové pole (gravitácia, rotácia) ako aj pre elektromagnetické pole (elektrická a magnetická sila), tak číselné hodnoty konštánt priestorového poľa a elektromagnetického poľa sa budú rovnať (rozdiel bude len v ich ráde a vo fyzikálnom rozmere).
Priestorové pole ako aj elektromagnetické pole môžeme vyjadriť ako pole komplexných čísel. Toto pole bude mať svoju reálnu zložku – čo bude sila a imaginárnu zložku – čo bude rotácia tejto sily, ktoré sa nachádzajú v danom bode poľa súčasne. Silou je gravitácia a elektrická sila a rotáciou je rotácia priestorovej hmoty a magnetická pole, čo je rotácia elektromagnetickej hmoty.
Z uvedeného zistíme, že existujú dve okrajové podmienky priestorového a elektromagnetického poľa.
Jedna okrajová podmienka existencie priestorového poľa je gravitačné pole bez rotácie a prípad okrajovej podmienky pre elektromagnetické pole je elektrické pole bez rotácie, kde rotáciou je magnetické pole.
Pochopiteľne pojmy pre gravitačné pole bez rotácie nám chýbajú (nemáme pojem gravitačnostatické pole a pod.), lebo týmto sa nikto a nikdy nezaoberal až teraz ja, keď poukazujem na úplnú zhodu – podobnosť a odlišnosť priestorového poľa a elektromagnetického poľa.
A pre zhodu priestorového a elektromagnetického poľa nám potom vyjdú číselné hodnoty ich konštánt ako rovnaké, ktoré sa budú líšiť len v ráde a vo fyzikálnom rozmere kvôli odlišnosti týchto polí. V číselnom vyjadrení to bude eulerovo číslo na druhú pre gravitačnú a elektrickú konštantu a štyrikrát ludolfovo číslo pre konštantu rotácie priestorovej hmoty a magnetického poľa ako rotácie elektromagnetickej hmoty.
Ďalšia okrajová podmienka existencie priestorového poľa je rotačné pole bez gravitácie a prípad okrajovej podmienky pre elektromagnetické pole je magnetické pole bez elektrickej sily.
Magnetické pole je rotácia elektromagnetickej hmoty.
Bežne vieme magnetické pole vybudiť elektrickou silou, lebo elektrická sila rotuje a vyjadruje sa komplexným číslom, kde jej sila je reálna zložka a imaginárna zložka je rotácia tejto sily, dokonca aj v permanentných magnetoch je magnetické pole budené pomocou elektrickej sily a výskyt magnetického poľa bez elektrickej sily je prakticky možný len v presne definovaných stavoch.
Keplerove zákony pre magnetické pole neboli ešte pozorované, lebo pri výskyte elektrickej sily v magnetickom poli nie je splnená podmienka pre ich platnosť.
Ján (Johannes) Kepler - 1571-1630, nemecký astronóm, fyzik a matematik opísal pohyb planét tromi zákonmi.
J. Kepler svojimi zákonmi definitívne rozlúštil spor medzi heliocentrizmom a geocentrizmom v prospech Koperníkovej teórie. Prvé dva zákony uverejnil v diele Astronómia nova (1609), tretí v diele Harmonices mundi (1619). Kepler je aj autorom Rudolfínskych tabuliek – (Tabulae Rudolphinae) na presné výpočty polôh planét.
Bez toho, aby to tušil sa tento pohyb týkal pohybu v takom fyzikálnom poli, ktorý vieme vyjadriť v komplexnom obore a ide o pole imaginárnych čísel (rotácii) bez reálnej zložky resp. s nulovou reálnou zložkou – a vtedy Keplerove zákony platia, inak nie.
Ak by tam bola čo len troška reálnej zložky (nenulová reálna zložka) v tom rotačnom poli, tak by tieto zákony neplatili !!! Planéta by sa potom nepohybovala po kružnici alebo elipse ako sa to tvrdí v týchto zákonoch, ale pohybovala by sa po dráhe, ktorá by nebola do seba uzatvorená, čo by bola špirála končiaca sa v páde na Slnko a žiadne také by nebolo, že obiehanie Slnka po miliardy rokov a žiadny pád na Slnko! Ďalej by neplatil ani druhý ani tretí Keplerov zákon.
Pole imaginárnych čísel bez reálnej zložky má za ekvipotenciálnu hladinu kružnicu. Táto kružnica sa dá vyjadriť pomocou eulerovho čísla na imaginárne číslo a odtiaľto dostávame číselnú hodnotu pre gravitačnú a elektrickú konštantu (permitivitu), že je to eulerovo číslo na druhú, tak preto v blogu, kde udávam všetky konštanty fyzikálnych polí to mám určite správne.
A to imaginárne číslo v poli imaginárnych čísel bez reálnej zložky nám sedí do karát, lebo práve imaginárne číslo potrebujeme, aby sme vedeli tvrdiť, že rotačné pole má za ekvipotenciálnu hladinu kružnicu a v tej kružnici máme zase to hľadané eulerovo číslo, ktoré sa nám výpočtami nakoniec dostane do gravitačnej konštanty ako aj do permitivity elektrického poľa, kde permitivita je také niečo ako gravitačná konštanta, ale pre elektrické pole, lebo sa to počíta rovnako len na opačnej strane imaginárnej osi, z čoho sa potom rozmery fyzikálnych konštánt – priestorového poľa a elektromagnetického poľa voči sebe poprevracajú, čo je v čitateli ide do menovateľa a naopak.
Vyjadrenie kružnice eulerovým číslom je možné nájsť v tejto knihe http://drive.google.com/file/d/0B35o7qbWoa8DMnJTc1JZUU5hN0E/edit?usp=sharing na strane 44-45. Pre tých, čo si nechcú sťahovať súbor to napíšem v tomto vyjadrení:
Kružnica vyjadrená eulerovým číslom.
Ak x je reálne číslo potom z Eulerovho vzorca vyplýva
e na imaginárne číslo krát x sa rovná kosínus x plus imaginárne číslo krát sínus x,
e na mínus imaginárne číslo krát x sa rovná kosínus x mínus imaginárne číslo krát sínus x
Sčítaním a odčítaním posledných dvoch rovností dostaneme
Sínus x sa rovná e na imaginárne číslo krát x mínus e na mínus imaginárne číslo krát x, to celé lomeno 2 krát imaginárne číslo.
Kosínus x sa rovná e na imaginárne číslo krát x plus e na mínus imaginárne číslo krát x, to celé lomeno 2.
Rovnica kružnice sa dá vyjadriť vzorcom:
Sínus na druhú x plus kosínus na druhú x sa rovná 1.
Sínus x a kosínus x sme však vyjadrili eulerovým číslom, preto ak dosadíme za sínus x a kosínus x toto vyjadrenie eulerovým číslom dostaneme rovnicu kružnice vyjadrenú pomocou tohto eulerového čísla a to sme potrebovali. Ihneď vidíme ako nám vznikne výraz e na druhú čo je číslena hodnota pre gravitačnú konštantu a takisto je to číselná hodnota pre permitivitu elektrického poľa, sťaby elektrickej „gravitačnej“ konštanty elektrického poľa.
To všetko vidíme pri opise rotačného poľa, pre ktoré je jeho ekvipotenciálna hladina kružnica.
Výraz e na druhú nám vznikne aj pri eulerovej diferenciálnej rovnici, z ktorej takisto vieme dostať gravitačnú konštantu alebo konštantu elektrického (permitivitu) poľa. Pozrieť si ju môžete na nasledujúcom obrázku:
Nech nás nepomýli, že z Keplerových zákonov prvého druhu objavených Keplerom vieme vypočítať gravitačnú silu a aj gravitačnú konštantu. To je preto, lebo z týchto protipólov otočených voči sebe o 90° sa vypočítavajú na kríž interakcie a konštanty. Z rotačného poľa sa dá vypočítať sila gravitačného poľa, nie však sila rotačného poľa, tá sa dá vypočítať až z gravitačného poľa bez rotácie, teda z Keplerových zákonov druhého druhu, ktoré som objavil ja. Takto to je v prírode zariadené, že sa to takto počíta.
Pole reálnych čísel bez imaginárnej zložky má za ekvipotenciálnu hladinu plochu gule. Táto plocha gule sa dá vyjadriť ako 4 krát ludolfovo číslo krát r na druhú a odtiaľto dostávame číselnú hodnotu pre rotačnú a magnetickú konštantu (permeabilitu), že je to 4 krát ludolfovo číslo, preto v blogu, kde udávam všetky konštanty fyzikálnych polí to určite mám správne.
V poli reálnych čísel bez imaginárnej zložky, ktoré majú za ekvipotenciálnu hladinu plochu gule je pohyb z jednej ekvipotenciálnej hladiny na druhú možný len prijatím alebo odovzdaním energie. Viac o tom nájdete v knihe na http://drive.google.com/file/d/0B35o7qbWoa8DeG84aEw0SnFLd2c/edit?usp=sharing na strane 514.
V poli imaginárnych čísel bez reálnej zložky, ktoré majú za ekvipotenciálnu hladinu kružnicu je pohyb z jednej ekvipotenciálnej hladiny na druhú možný bez prijatia alebo odovzdania energie. V rotačnom poli sa na pohyb po akejkoľvek dráhe nevydáva žiadne energia, preto môžu byť v Slnečnej sústave kométy po veľmi výstredných dráhach a nestojí ich to žiadnu energiu na pohyb.
Imaginárne čísla v priestorovom poli bez reálnej zložky je dobrá správa, lebo inak by neplatili Keplerove zákony – myslím tie objavené Keplerom a potom by nebol možný žiadny život ani na našej Zemi, lebo by sme v krátkom čase skončili na Slnku a to by nám veru nijako neprospelo. Zem by nestihla ani vykondenzovať z mraku, nestihla by ani vzniknúť.
Ďalej je to dobré aj preto, že to niečo naznačuje. Naznačuje, že naše pole je v stave, v ktorom sa môže pri väčšej imaginárnej zložke vybudiť kvantový jav priestorového poľa, čo je druhé svetlo alebo 3D svetlo. Toto svetlo, ak by začalo svietiť, tak by sa zažalo v celej slnečnej sústave naraz a v jednom okamihu. Planéty by ním boli osvetlené z každej strany, lebo toto svetlo nevrhá tieň a dokonca aj hreje a to veľmi výdatne, čo sa týka teploty pre život. Pásmo života by sa pri tomto svetle rozložilo do celej Slnečnej sústavy až k Pluto, ak by tam bolo ešte toto svetlo, tak by stíhalo ohrievať aj tak ďaleko.
Ako je to možné? Je to možné preto, lebo kvantová dávka tohto poľa je vysoká a potom toto pole je konvergentné čo sa týka teploty. Limitne sa približuje k istej teplote, ktorú nikdy nepresiahne, nech by v objemovej jednotke bolo akékoľvek množstvo priestorónov – priestorón je niečo ako fotón priestorového poľa. Platí na neho tiež najmenšia dávka a tá je prevysoká oproti dávke pri fotóne. A kvôli tomu, teda týmto vlastnostiam, ktoré som vymenoval priestorové svetlo robí pásmo života veľmi široké, priam obrovské. Keď je v objemovej jednotke už málo priestorónov, tak z dôvodu, že majú vysokú dávku energie stačia vyhrievať aj vo veľkej vzdialenosti od miesta vyššej hustoty a tak skutočne vytvárajú široké pásmo života pre tieto dva dôvody – pre veľkú najmenšiu dávku priestorónu a tepelnú konvergenciu poľa, pričom elektromagnetické pole má tieto vlastnosti presne opačné a vyhovuje to logike – Teórii podobnosti a odlišnosti troch fyzikálnych polí.
Tieto hodnoty sú už presne vypočítané a existuje stránka, kde sú tieto hodnoty už uvedené. Na slovenskom gúgli sa dajú nájsť pod heslom Teória polí.
Elektromagnetické pole nie je konvergentné, tzn. že teplota poľa rastie s počtom fotónov v objemovej jednotke a táto teplota nie je zhora ohraničená, teda neviem či použijem správny výraz, ale nazval by som to tepelne divergentné pole, čo ma za následok, že takéto pole vie vytvoriť len veľmi úzky pás vhodný pre život.
Teda nie je to nič prívetivé pre život. Možnosti pre život toto pole dáva veľmi málo, nedá sa teda porovnávať s priestorovým poľom. Viac o tom čo znamenajú fyzikálne polia, ich svetlá a jednotlivé stavy napíšem v pripravovanom blogu pod názvom – Inteligentný dizajn fyzikálneho poľa alebo kde je Boh a Satan. Budú tam informácie, ktoré vás budú totálne šokovať!
Takže Keplerove zákony objavené Keplerom platia aj pre pole imaginárnych čísel o vysokej hodnote, pri ktorej došlo k kvantovému javu.
Za Keplerove zákony, tak ako ich opísal Kepler bol daný prívlastok - prvého druhu, lebo boli objavené podobné zákony pre gravitačné pole bez gravitácie a označil som ich druhého druhu, čím sme dostali Keplerove zákony prvého a druhého druhu.
Originál Keplerove zákony alebo po novom Keplerove zákony prvého druhu: pre rotačné pole bez gravitácie.
1. Zákon.
Všetky planéty sa pohybujú po eliptických dráhach, v ich spoločnom ohnisku je Slnko. Inak povedané planéty sa pohybujú okolo Slnka po eliptických dráhach, v spoločnom ohnisku ktorého je Slnko.
2. Zákon (Zákon plôch)
Plochy opísané sprievodičom planéty za rovnaké časové intervaly sú konštantné. Alebo v novej fyzike inak, ale to isté povedané - plochy opísané sprievodičom planéty za rovnaké časové intervaly ohraničené ekvipotenciálnou hladinou – kružnicou sú rovnaké. Ešte inak. Sprievodič, t.j. spojnica planéta – Slnko, opíše za rovnaký čas rovnako veľké plochy.
Dôsledok: Veľkosť rýchlosti planéty v blízkosti Slnka je väčšia ako vo veľkej vzdialenosti od Slnka.
3. Zákon
Štvorce obežných dôb T dvoch planét sa majú k sebe ako tretie mocniny ich hlavných polosí a.
Dôsledok: Podiel T^2/a^3 je pre všetky planéty slnečnej sústavy konštantný.
Keplerove zákony druhého druhu: pre gravitačné pole bez rotácie.
1. Prvý Keplerov zákon druhého druhu.
Teleso o ľubovoľnej hmotnosti padá v gravitačnom poli bez rotácie radiálnym smerom do stredu tohto gravitačného poľa vždy rovnakým zrýchlením. Pohyb je presne otočený o 90° oproti pohybu pri prvom Keplerovom zákone prvého druhu.
Dôsledok: Dve telesá rôznej hmotnosti dopadnú do stredu gravitačného poľa rovnako, za rovnaký čas, teda tam dopadnú súčasne.
Tento dôsledok prvýkrát pozoroval Galileo Galilei – (1564 – 1642) – taliansky fyzik, matematik a astronóm, keď z veže pustil dve telesá rôznej hmotnosti a dopadli súčasne na povrch Zeme.
2. Druhý Keplerov zákon druhého druhu – zákon objemov.
Objemy opísané sprievodičom telesa na dráhe do stredu gravitačného poľa bez rotácie za rovnaké časové intervaly sú konštantné. To isté povedané, ale inak - objemy opísané telesom – jeho dráhou do stredu gravitačného poľa bez rotácie za rovnaké časové intervaly ohraničené ekvipotencionálnymi hladinami – plochami gule (horná, dolná hladina) sú rovnaké. Ešte inak. Sprievodič, t.j. spojnica teleso – ekvipotenciálna hladina v smere do stredu gravitačného poľa bez rotácie, opíše za rovnaký čas rovnako veľké objemy, ktorých objem je ohraničený plochami gule v začiatku merania a na konci merania časového úseku od stredu gravitačného poľa.
Ak teleso pustíme z ekvipotenciálnej hladiny – plochy gule v gravitačnom poli bez rotácie, tak bude padať do stredu tohto gravitačného poľa a za rovnaké časové úseky budú objemy medzi jednotlivými ekvipotenciálnymi hladinami zachytených v bodoch časových úsekov rovnaké.
To znamená, že ak pustíme teleso z ekvipotenciálnej hladiny – plochy gule, tak za meraný čas sa ocitne na druhej ekvipotenciálnej hladine, ktorá je nižšia ako tá prvá hladina a má aj menšiu plochu ako tá, z ktorej sme teleso pustili. Medzi týmito plochami je nejaký objem. Tento objem bude rovnaký s objemom, ak teleso necháme preletieť cez tú druhú – nižšiu hladinu a odpočítame rovnaký čas ako v prvom prípade a zachytíme teleso po uplynutí tohto času na ďalšej ešte nižšie položenej ekvipotenciálnej hladine. Objemy medzi jednotlivými ekvipotenciálnymi hladinami zachytených v rovnakých časových úsekoch budú potom rovnaké a to je druhý Keplerov zákon druhého druhu.
Dôsledok 1: Veľkosť rýchlosti telesa v blízkosti stredu gravitačného poľa bez rotácie je väčšia ako vo veľkej vzdialenosti od tohto stredu.
Dôsledok 2: Teleso sa pohybuje do stredu gravitačného poľa bez rotácie so gravitačným zrýchlením.
Vidíme, že tento druhý Keplerov zákon druhého druhu je takmer identický s druhým Keplerovým zákonom prvého druhu a rozdiel robí len to, že plocha prechádza na objem a ekvipotenciálna hladina dĺžkovej miery – obvod kružnice prechádza na plošnú – plocha gule a pohyb telesa je o 90° otočený. Teda akoby sa pridal jeden rozmer a 90° tam je preto, že tento rozmer ide kolmo na zvyšný rozmer, čo je potom tých 90°.
3. Tretí Keplerov zákon druhého druhu.
Tento zákon treba objaviť. Zatiaľ som ho ešte neobjavil. Môže sa na to niekto podujať a urobiť to za mňa. Bude však platiť obdobná schéma ako pre druhý Keplerov zákon, tzn. že sa pridá jeden rozmer. V menovateli je dĺžková miera, tak prejde na plošnú. Exponenty by mali prejsť na zlomok 2/3 alebo na 1/3 a 1/2. Lenže to treba objaviť, že ako to je.
Urobím odhad tretieho zákona. Myslím si, že to bude pomer času pádu telesa do stredu gravitačného poľa a plochy ekvipotenciálnej hladiny – 4πr^2 tohto poľa, z ktorej bolo teleso pustené, kde tento pomer bude konštantný pre každé teleso z akejkoľvek hladiny. A bude to ako druhá odmocnina a tretia odmocnina, alebo nejaká kombinácia, na to treba prísť. Takže treba nejaký program zostaviť na simuláciu a potom by sa na to nejako malo prísť.
Druhý Keplerov zákon druhého druhu určite platí, že ani overovať ho nie je treba. Ale pre pokoj duše, niekto by ho mal overiť na počítači nejakou simuláciou.
Prvý Keplerov zákon druhého druhu bol už overený Galileom. Galileo vtedy však nevedel, že overuje v podstate Keplerov zákon druhého druhu. To vieme až my v roku 2015 z tohto blogu. Pred týmto dátumom uverejnenia tohto blogu to nikto a nikdy nevedel. Takže tak.
Tretí Keplerov zákon napíšem niekedy pozdnejšie pokiaľ na neho nepríde niekto iný a nedá nám o tom vedieť. Aj Ján (Johannes) Kepler - 1571-1630 tieto svoje zákony napísal na dvakrát. Tretí uverejnil v diele Harmonices mundi (1619) o desať rokov neskôr ako uverejnil prvé dva. Mne by to desať rokov nemalo trvať, lebo ho už mám skoro na jazyku, teda ten zákon.
Úplne na záver ešte poviem, že Keplerove zákony prvého a druhého druhu sú najvýznamnejšie prírodné zákony zo všetkých zákonov. Objavom týchto zákonov druhého druhu bolo uskutočnené veľké prírodovedné poznanie, ktoré ak budete môcť – šírte ďalej, upozorňujte na tento blog a tak pod.
