Priestor je fyzikálne pole, ktoré môže mať svoju hustotu energie. A keď také niečo existuje s uvedenými vlastnosťami tak zákonite, že toto fyzikálne teleso, pole, ktoré je priestor musí aj fyzikálne pôsobiť na iné fyzikálne teleso, pole – elektromagnetické žiarenie. A teda predpoklad, že vyššia hustota energie priestorového poľa bude svetlo spomaľovať vyzerá byť ako úplne správny a oprávnený.
Fotón je kvantový jav elektromagnetického poľa a jeho rýchlosť sa spomaľuje vo väčšej hustote priestorového poľa, lebo sa tam zvyšujú hodnoty relatívnych konštánt permitivity a permeability pre elektromagnetické žiarenie.
Gravitón je kvantovým javom priestorového poľa! Gravitón je svetlo priestoru, je to akoby fotón priestorového poľa.
Einsteinova slávna rovnica pre vzťah hmotnosti a energie, ktorá sa bežne nosí na tričkách ako módny nápis nie je však úplná. Gravitón je iný fyzikálny rozmer pre energiu. V prírode sú tri fyzikálne rozmery energie!
Einsteinova rovnica o energii a hmotnosti môže mať aj obecnejší tvar, ktorá zohľadňuje priestorovú interakciu. Jeho rovnica je len špeciálny prípad pre naše priestorové pole, v ktorom sa vyskytujeme my tu na Zemi a kde sa voľne nevyskytuje gravitón. Rovnica o energii má o niečo dlhší tvar a samozrejme, že túto formulu poznám, ale len pre dve fyzikálne polia v kvantovom stave - čo je stredný tvar tejto rovnice. Nie je to teda úplný tvar a existuje pre túto rovnicu aj skutočne totálny tvar, ale to je už úroveň pre mozgy mimozemšťanov a na to ja nemám dosť schopností. V silnejšej priestorovej interakcii sa uvoľňujú aj gravitóny, teda anihilácia hmoty napríklad elektrónu a pozitrónu v takejto silnej priestorovej interakcii prebehne tak, že sa vygenerujú fotóny aj gravitóny!
Niečo iné by bolo keby sme boli v inej – v silnejšej priestorovej interakcii, v ktorej by napríklad boli aj voľné gravitóny. Napríklad gravitón je iný fyzikálny rozmer energie! Tam by už táto einsteinova rovnica neplatila v tom tvare ako bola napísaná. Takže tá slávna einsteinova rovnica by až tak slávna byť nemala, lebo je to len štrbinka v priezore celého fundamentálneho poznania ohľadne vzťahu energie a hmotnosti, kde v tomto prípade uvažujeme špeciálne o hmotnosti priestorového poľa, ktorú vyjadrujeme v kilogramoch.
Existujú tri fyzikálne rozmery pre energiu! Preto obecný tvar einsteinovej rovnice pre vzťah hmotnosti a energie bude dosť dlhá formula, ak v nej má byť naozaj všetko, teda aj všetky tri fyzikálne polia nekvantovom aj v kvantovom stave. Ten obecnejší tvar pre túto rovnicu bude poriadne obecnejší tvar a pôjde o dosť dlhú formulu, ak chceš tam mať vyjadrenú energiu voči hmotnosti úplne. Pritom energia má tri fyzikálne rozmery a pre tieto tri fyzikálne rozmery ak chceš dostať energiu celú a teda ju mať vyjadrenú fundamentálne, tak to už je prácne a dlhé. Je to veľmi náročná formula a je ju dosť ťažké napísať. Nie je to už len taký nápis na tričku ako sa prezentuje einsteinova rovnica. Jej úplný tvar by sa na tričko už nezmestil. Napísať túto rovnicu to je už úroveň mimozemského poznania. Keby ste túto rovnicu napísali, tak si môžete ísť rovno podať ruku s E.T.
Ja však túto rovnicu napísanú mám, ale iba na strednej úrovni z celého opisu. Teda je to o niečo viac ako to mal Einstein, ale nemám to ešte v takom tvare, aby som si mohol ísť podať ruku s E.T. Mám ju vyjadrenú pre dve fyzikálne polia v kvantovom stave, chýbajú mi do toho ešte fyzikálne polia v nekvantovom stave a celé tretie fyzikálne pole – a potom by som to mal celkom hotové. A znervózňuje ma to, že to nemám celé.
A teraz taká zaujímavosť. V silnej priestorovej interakcii atómová bomba nebude mať také ničivé účinky ako na Zemi – v našej hustote energie priestorového poľa. Keby sme so sebou zobrali atómovú bombu a išli na planétu medzi obyvateľov osídľujúci svet, kde sú voľne viditeľné aj gravitóny a je tam veľká hustota priestorového poľa a tam ak by sme chceli zamachrovať s atómovou bombou stalo by sa nasledovné: Bomba by nikoho nezabila. Časť energie by bola fotónová, ale rýchlosť fotónov by bola pomalá resp. eliminovaná pre veľkú priestorovú interakciu a časť energie by bola gravitónová. A gravitóny nič živé nedokážu zabiť v žiadnom amplitúdovom ani frekvenčnom pasme! Prečo gravitóny nezabíjajú to je na ďalší samostatný blog a teraz o tom tu nebudem pojednávať.
Voľne viditeľné gravitóny? Platí nasledujúci fyzikálny fakt. Čím je priestorová interakcia silnejšia tým pomalšie sa do tejto interakcie gravitón odovzdáva. A preto existujú svety, kde sa gravitón vyskytuje vedľa fotónu ako druhé svetlo! Toto gravitónové svetlo predmety presvetľuje a nevrhá také ostré tiene ako fotón a je viac príjemnejšie pre oči až tak, že sa dá do neho dívať bez prižmúrenia očí. Naši mimozemskí priatelia to majú naozaj pekné na svojej planéte, kde majú spolu s fotónom aj gravitón. Je čo závidieť.
Postup na vygenerovanie gravitónu v laboratóriu. Návod na objavenie gravitónu!
Mimozemská technológia v priamom myšlienkovom postupe. Postup je nasledovný. Zober hmotu a antihmotu a obe umiestni do silnej priestorovej interakcie a potom ich tam nechaj anihilovať. Použi silnú priestorovú interakciu – to je taká, kde fotóny budú mať menšiu rýchlosť ako 50000 km/s, najideálnejšie je však 15000 km/s. Po skončení reakcie budeš mať fotóny a gravitóny. Upozornenie: Na zviditeľnenie gravitónu nepoužívaj nič na báze fotobunky, ale iba na báze chemickej fotoemulzie, ktorá musí byť umiestnená v tej istej priestorovej interakcii, kde hľadáš gravitón. Nemôže to byť niekde vedľa. Digitálnym foťákom gravitónové svetlo nevyfotíš. Použi kombináciu fotobunky a chemickej fotoemulzie. Potom tam, kde fotobunka nezachytila nič, ale fotoemulzia áno, tak tam si práve uvidel gravitón. Potlesk.
Poznám ešte asi 10 ďalších spôsobov ako by sa dal objaviť gravitón. Jedným z nich je aj ten, že existuje elementárna častica, ktorú pracovne volám gravitónový mezón. Tento mezón sa rozpadá na dva gravitóny. Viem, v akých jadrových procesoch sa vyskytuje. Proste viem čo tam hľadá a čo tam robí. Gravitón ja veľmi dôležitý. Naša astrofyzika, ak reálne neberie do úvahy prvé fyzikálne pole - priestorovú interakciu a gravitón pri svojich úvahách o vývoji hviezd a planét, tak jej výsledky sú celkom určite nesprávne.
Načo je dobrý gravitón ohľadne priemyselného využitia?
Priestorové pole. Kvantom tohto poľa je gravitón. Keby sme mali gravitón, tak by sme dokázali odľahčovať veľké tiaže na zemskom povrchu a vedeli by sme dostať na obežnú dráhu Zeme veľké tiaže za minimum vynaloženej námahy. Bolo by to možné preto, lebo gravitón zoslabuje gravitačnú interakciu. Túto jeho vlastnosť príroda veľmi intenzívne využíva pri existencii života na veľkých planétach, ktoré gravitónovo žiaria a vďaka gravitónu sa tam vytvárajú dobré podmienky pre život, je to iná astrofyzika, ktorú dnešná veda ešte nemá.
Dôkaz existencie priestorovej interakcie a dôkaz existencie gravitónov.
Slnko okrem fotónov vyžaruje do priestoru aj gravitóny. Gravitóny odovzdávajú svoju energiu do priestorového poľa – priestorovej interakcie a preto nedoletia až na našu Zem a my ich nevidíme. Ale existujú. Dôkazom toho, že gravitóny existujú a že ich naše Slnko vyžaruje je stáčanie perihélia Merkúra a Venuše.
Deje sa to preto, lebo každým rokom sa hustota energie priestorového poľa nabíja ďalšou energiou vychádzajúcou zo Slnka vo forme gravitónov. Po sto rokoch pozorovania je stáčanie perihélia už tak viditeľné oproti výpočtom kde by Merkúr mal byť, že je to možne priamo merať a teda si to aj všimnúť. A všimli sme si to. Našťastie. Avšak tento jav sa interpretuje nesprávne. Interpretujeme ho cez všeobecnú teóriu relativity. Nič také však neplatí! O tom môžem niekedy napísať samostatný blog. Teraz tu na to nie je priestor, lebo je to nadlho.
Tu by už mohla pri tomto mojom blogu pomôcť aj redakcia SME
a urobiť výťah z mojich blogov a oznámiť svetu spravodajskou správou, že na Slovensku je človek, ktorý na svojom blogu dal návod na objavenie gravitónu. A nejako to dať viac do povedomia celej svetovej verejnosti a nech sa vedci vyjadrujú. Každého by malo zaujímať čo oni na to. Gravitón potrebujeme. Je to v našom záujme, aby sme ho vedeli generovať, lebo takto sa prepracujeme k mimozemskej technológii a k ďalšiemu takmer nevyčerpateľnému zdroju energie. Potrebujeme to? Potrebujeme. Tak robme na tom, aby sme to mali, diskutéri podporte ma, nech sa to roztrúbi. Redakcii SME dávam svoj súhlas na prerozprávanie mojich blogov do nejakých svojich článkov s uvedením môjho mena ako zdroja.
