Dôkaz, že dva svetelné lúče sa približujú k sebe (vzďaľujú od seba) rýchlejšie ako c.

Dôkaz, že dva svetelné lúče sa približujú k sebe (vzďaľujú od seba) rýchlejšie ako c.
Písmo: A- | A+

Skladanie rýchlosti svetla musíme podrobiť dôkladnej analýze, ktorá doteraz urobená nebola. Ak takúto analýzu urobíme, tak zistíme, že platí tvrdenie uvedené v názve tohto blogu. Dôkaz pravdivosti tohto tvrdenia pochádza z javu,

ktorý vidíme pri skladaní rýchlosti lúčov svetla, ktoré medzi sebou zvierajú nejaký iný uhol ako 0° alebo 180°, teda keď neležia na priamke a idú opačnými smermi voči sebe.

Z tohto potom vyplýva, že máme rozobraný iba prípad, keď svetelné lúče zvierajú 0° alebo 180°, t.j. keď sa k sebe približujú alebo vzďaľujú od seba po priamke. Tu sme odkázaní len na skutočné merania, či sa lúče k sebe približujú alebo vzďaľujú od seba rýchlosťou svetla c alebo 2c. Merania urobené neboli, tak sa vychádza len z Teórie relativity, že to bude rýchlosť c akou sa svetelné lúče od seba vzďaľujú respektíve k sebe približujú.

Ak svetelné lúče sa k sebe približujú alebo vzďaľujú od seba pod nejakým uhlom, tak toto rozobrané v teóriách nemáme. A až tu vznikajú zaujímavé postrehy, ktoré sa nedajú len tak naľahko obchádzať. Dá sa povedať, že pri skladaní rýchlosti svetelných lúčov pod nejakým uhlom ide o dôkaz, že svetelné lúče, ich rýchlosti, sa neskladajú tak ako hovorí Teória relativity, ale že sa skladajú klasicky.

Urobme si dôkaz tohto tvrdenia, že ak budú letieť dva svetelné lúče k sebe alebo od seba, tak ich rýchlosť akou sa k sebe približujú (alebo vzďaľujú od seba) nebude c, ale bude to 2c.

Dôkaz urobíme tak, že si zoberieme dva svetelné lúče a nedáme ich do priamky voči sebe, ale dáme ich pod nejakým uhlom. Napríklad, dáme ich pod uhlom 90° stupňov vzhľadom na seba. Teraz rozsvietime tieto lúče a vidíme, že jeden lúč letí priamym smerom a druhý lúč kolmo na neho pod uhlom 90° stupňov druhým smerom. Oba tieto lúče letia priamo svojím smerom a so svojej dráhy sa nevychyľujú! A tu je ten problém!!!

Ak by platilo tvrdenie, že dva svetelné lúče sa môžu k sebe približovať alebo vzďaľovať od seba maximálne rýchlosťou svetla c, tak by svetelné lúče nezotrvávali na svojej dráhe, ale vychýlili by sa tak, aby zvierali uhol menší ako 90° stupňov a to maximálny uhol 60° stupňov, lebo len pri tomto maximálnom uhle môžu dva svetelné lúče dodržať tvrdenie z teórie, že neprekročia voči sebe rýchlosť svetla c.

Ak svetelné lúče zvierajú väčší uhol ako 60° stupňov, tak sa potom voči sebe aj pohybujú rýchlejšie ako je rýchlosť svetla c, čo je v rozpore z predpokladom teórie a potom je tvrdenie tejto teórie nepravdivé, lebo ľubovoľné dva svetelné lúče môžu zvierať uhol väčší ako 60° stupňov bez toho, aby dochádzalo k zmene smeru lúča do uhla 60° stupňov.

Pri uhle 90° stupňov sa dva svetelné lúče pohybujú voči sebe rýchlosťou √2c. Čo je rýchlosť vyššia ako je rýchlosť svetla c. Podobne, ak budeme ich spoločný uhol zväčšovať, tak sa bude aj ich vzájomná rýchlosť voči sebe zväčšovať až dosiahne rýchlosť 2c pri uhle 180° stupňov. A tým je dôkaz dokončený a tvrdenie z Teórie relativity vyvrátené.

Skryť Zatvoriť reklamu